Zelená krása na dosah
Objavte čaro rastlinnej ríše vďaka botanickým záhradám a arborétam na Slovensku. Najstaršiu založila Mária Terézia a je ozdobou Banskej Štiavnice.
Keď sa pred zhruba tromi miliardami rokov vyvinuli na Zemi sinice a riasy, produkciou kyslíka odštartovali radikálnu premenu atmosféry, vytvorili podmienky aj pre iné formy života a spustili evolúciu v rastlinnej ríši. Postupom času sa stromy a byliny stali pre ľudí nielen prostriedkom na prežitie, ale aj potešením.
Učili rozoznávať prospešné rastliny od jedovatých
Keď v roku 1545 založili v talianskej Padove botanickú záhradu, ktorá je najstaršou dodnes fungujúcou botanickou záhradou na tom istom mieste, španielski dobyvatelia už viac než dve desaťročia ovládali územie Aztékov, v Nemecku dožíval cirkevný reformátor Martin Luther a v Budíne upevňovali po víťazstve pri Moháči svoju moc Osmani. Okrasné záhrady však zakladali už starovekí Egypťania či obyvatelia Mezopotámie, no padovská botanická záhrada pretrvala dodnes.
Zriadiť ju dala vtedajšia námorná veľmoc – Benátky, a to najmä preto, aby tu vtedajší experti pestovali liečivé byliny a učili študentov rozoznávať zdraviu prospešné rastliny od jedovatých. Padovská botanická záhrada prispela v priebehu storočí k rozvoju botaniky, medicíny, chémie i farmakológie. A stala sa miestom, kde sa ľudia môžu kochať rôznorodosťou stromov či kríkov aj krásou kvetov.
Dnes nájdeme botanické záhrady po celom svete – od Thajska cez Južnú Afriku až po Kanadu, pričom mnohé z nich patria k vyhľadávaným turistickým atrakciám. Viaceré skvosty rastlinnej ríše sa nachádzajú aj na Slovensku.
Arborétum v Mlyňanoch
V blízkosti obce Vieska nad Žitavou v okrese Zlaté Moravce však vybudovali arborétum Mlyňany na ploche 67 hektárov, čo je územie veľké asi ako stovka futbalových ihrísk. Založil ho Štefan Ambrózy-Migazzi po svadbe s dcérou zlatomoraveckého grófa Antóniou Migazziovou v roku 1892. Ambrózy-Migazzi dal postaviť kaštieľ s neprehliadnuteľnou vežou štvorcového pôdorysu a v jeho okolí začal budovať arborétum. Gróf síce vyštudoval právo, no už od mladosti sa venoval aj botanike a osobitne ho zaujali vždyzelené rastliny. Rozhodol sa ich vysadiť v dubovo-hrabovom poraste, ktorý prikúpil ku kaštieľu.
Vždyzelený parkový objekt v strednej Európe
Duby aj hraby sú listnaté stromy. Listnáče sa vyvinuli približne pred 65 miliónmi rokov. Na rozdiel od ihličnatých stromov sa rozmnožujú vďaka kvetom a v našich končinách zväčša na zimu opadávajú. Pomáha im to prečkať nevhodné podmienky. Hoci na rozdiel od mnohých ihličnanov musia na jar vyháňať listy nanovo, podľa vedcov to môže byť účinnejšie než regenerovať zelené časti zasiahnuté mrazmi.
Príroda však vždy hľadala viacero ciest evolúcie, a tak nejeden listnáč ostáva celý rok zelený. Nemusí ísť pritom o tropickú palmu, ktorá nečelí striedaniu ročných období. V arboréte Mlyňany stavili na vždyzelený ker – cezmínu ostrolistú, ktorá má prirodzený domov v stredomorí a západnej Európe, či na vavrínovec lekársky pochádzajúci od Čierneho mora. Neskôr pribudli rododendrony, krušpány či bršleny rastúce vo veľkej miere vo východnej Ázii.
Mlyňany sa pýšia označením prvý vždyzelený parkový objekt v strednej Európe. Vzácne rastliny sa podarilo udržať aj po mimoriadne krutej zime na prelome rokov 1928 a 1929, keď 11. februára 1929 v Hurbanove, známom nadpriemerne vysokými teplotami, namerali 35-stupňový mráz. K vždyzeleným drevinám pribudli v Mlyňanoch časom aj byliny a ľudia z okolia nazývali preto Ambrózy- Migazziho kvetovým grófom.
