Nie je náhodou, že Vlkolínec je na zozname svetového dedičstva UNESCO už od roku 1993: táto malá horská dedina si takmer bez zmeny zachovala všetky svoje rustikálne architektonické a kultúrne tradície siahajúce do stredoveku. Názov obce je veľavravný: pochádza zo slova vlk, čo naznačuje aj nariadenie z roku 1630, ktoré ukladalo miestnym obyvateľom povinnosť kopať a udržiavať vlčie jamy.
Podľa znalcov usporiadanie a rozmiestnenie Vlkolínca, ktorý kedysi obývali drevorubači, pastieri a želiari vyzerá aj dnes zhruba rovnako, tak ako to mohlo byť v neskorom stredoveku a ranom novoveku.
Múzeum pod holým nebom
Foto: 123rf
Obec so 45 charakteristickými zrubovými domčekmi natretými vápnom alebo hlinou a rôznofarebným sfarbením je vlastne mestskou časťou Ružomberka. Každý dom je vyrobený z dreva, dokonca aj zvonica postavená v roku 1770. Jedinou výnimkou je kostol pomenovaný po Panne Márii a vysvätený v roku 1875, ktorý bol postavený z kameňa. I keď sa dedina na prvý pohľad môže javiť ako skanzen, ako turistická atrakcia, zdanie klame – je to iba čiastočne pravda. Osada je dodnes obývaná, starými aj mladými, a má všetku infraštruktúru potrebnú pre dnešný spôsob života.
Zachovalo sa tu najväčšie množstvo typických liptovských zrubových domčekov – vo vynikajúcom stave. Obec, ktorá sa v kronikách prvýkrát spomína v roku 1376, bola vždy obklopovaná lúkami, pastvinami a rozsiahlymi lesmi. Teda dreva ako stavebného materiálu bolo tak v hojnom množstve k dispozícii miestnym obyvateľom, ktorí po stáročia odovzdávali svoje stavebné a rezbárske tradície z generácie na generáciu.
Autentické drevenice pozostávajú z troch miestností: z pitvora (vstupná miestnosť), ktorý bol zároveň aj kuchyňou s pecou a ohniskom, z komory na skladovanie potravín a z obývacej izby tvorenú drevenými podlahami. Steny zrubových dreveníc stojacích na úzkych, podlhovastých pozemkoch boli pokryté vrstvou hliny a strecha bola pokrytá dreveným šindľom. Smerom z ulice bol prvou budovou vždy dom, za ním maštaľ a stodola alebo dielňa či ďalšie hospodárske budovy.
Vidiecka idyla
Vo Vlkolínci sa akoby zastavil čas – z dediny a jej okolia vyžaruje pokoj a harmónia, kde sa žije v súlade s prírodou. Do tejto idylky môžu nazrieť sem prichádzajúci turisti – po tom, čo nechajú svoje autá na parkovisku na začiatku osady a zaplatia vstupné.
Jedinečná magická atmosféra pekne udržiavanej kvetinovej dedinky uchváti každého návštevníka. Okrem vonkajších atrakcií môžeme navštíviť vo Vlkolínci aj Roľnícky dom a dvor s originálnymi nástrojmi a nábytkom, a pomocou mimoriadne pohostinných miestnych obyvateľov sa môžeme ponoriť do ľudového umenia a môžeme sa vyskúšať okrem iného aj ako amatérsky rezbár alebo maliar.
