Týmto japonským trikom vylepšíte gin tonic
Trochu zmeny oproti klasickému koktailu zloženého z ginu, toniku a limetky.
Čoraz viac ľudí pije gin-tonik na tak, ako je to zvykom v Japonsku.
Akihiro Sakoh, podpredesda japonskej Nippon Bartenders Association si jasne pamätá na ten moment, kedy sa tento trik s koktailom rozbehol. Podľa jeho vyjadrenia sa v 90-tych rokoch , keď ešte spolupracoval so slávnym barmanom Takao Morim, častokrát stalo, že turisti si vypýtali gin-tonik, ale nedostali to, s čím počítali.
Barmani, ktorí k nám zavítali, skúšali zistiť, čo je tá ingrediencia, od ktorej má Moriho gin -tonik inú chuť. Keďže nápoj nebol taký sladký, ako si mysleli, dvíhajúc obočie hádali: hádam tam nedal soľ? Návštevníci boli ale ďaleko od pravdy, pretože Mori pridal k tradičnému nápoju len sódu.
CHINÍN BOL ZAKÁZANÝ
SÓDA VÁM MOŽNO ZNIE NA PRVÉ POČUTIE ČUDNE, ALE V JAPONSKU V 90-TYCH ROKOCH NEMALI VEĽMI ĽUDIA NA VÝBER, PRETOŽE VLÁDA V TOM ČASE ZAKÁZALA VÝROBU JEDNEJ DÔLEŽITEJ PRÍSADY V TONIKU - A TO HORKASTÉHO CHINÍNU.
To je dôvod pre to, že tonik sa aj dodnes v Japonsku podobá skôr na nasladlú bublinkatú vodu, ako na nápoj známy po celom svete - dočítate sa na stránke Vince.
Tým, že Mori pripravil koktail so sódou, vyzdvihol gin, ktorému tak dal charakteristickejšiu chuť. A k tejto chuti sa samozrejme veľmi dobre hodí kyslosť limetky.
K histórii koktailu patrí aj to, že japonský gin -tonik je aj preto nasladlý, lebo jedného času bola v Japonsku „citrónová kríza”. Zásoby limetky si mohli dovoliť len najlepšie hotely a tak bary namiesto limetky používali sladšiu limetkovú šťavu.
ZRODIL SA GIN SONIC
Za popularitu receptu je pravdepodobne zodpovedný Seiji Oshiro, ktorý v súčasnosti vlastní asi 30 barov . Svoju prvú prevádzku otvoril Oshiro ešte v roku 1990. Koktail ponúkol v menu prvýkrát v roku 1997 a tým nechtiac stvoril dnes používaný názov pre japonský gin- tonik – gin sonic.
