Jantárová cesta
Jantárová cesta bola starodávnou obchodnou cestou, ktorá predstavovala po stáročia najdôležitejšie spojenie medzi jantárovými ložiskami v severnej Európe a Stredozemným morom.
Jantár je neodmysliteľnou súčasťou ozdobných predmetov a šperkov už odnepamäti. Tento zvláštny polodrahokam už prepravovali oveľa skôr pred naším letopočtom cez Európu z pobrežia Baltského mora do Talianska a Grécka a odtiaľ do Egypta.
Jantár zo severu, technika z juhu
V staroveku bola Jantárová cesta jednou z najdôležitejších obchodných ciest v Európe. Svedčí o tom aj skutočnosť, že pohrebné predmety egyptského faraóna Tutanchamona boli zdobené jantárom z pobaltského regiónu. Touto cestou sa jantár dostal aj do Apolónovho chrámu v Delphi. Jantárová cesta však prispela aj k prosperite takzvanej severnej kultúry doby bronzovej v Škandinávii a priniesla najmodernejšie technické nástroje rozvinutého Stredomoria do najsevernejších krajín Európy.
Hoci trasa existovala už oveľa skôr, výstavba cesty sa začala až v 1. storočí nášho letopočtu na príkaz rímskeho cisára Tiberia. Určeniu trasy predchádzal starostlivý terénny prieskum: na rovinatom teréne bola cesta rovná, 5 metrov široká a bola postavená spravidla na hrádze vysokej 50 – 70 cm. Štrk v hornej vrstve bol spevnený maltou a hlavné cesty boli zvyčajne pokryté čadičovými doskami. Po páde Rímskej ríše bola väčšina ciest zničená, no zvyšky Jantárovej cesty možno nájsť dodnes. O bývalých ubytovacích zariadeniach, mostoch a výmenných staniciach pozdĺž cesty sa vie len málo, ale je isté, že zvyčajne boli od seba vzdialené 15 km, v závislosti od terénu a vodných prechodov.
Známe miesta Jantárovej cesty
V Rusku bolo pruské mesto Kaup východiskovým bodom Jantárovej cesty, ktorá sa obrátila na juh v Poľsku v blízkosti Baltského mora pri meste Truso. Po opustení Moravskej brány v Čechách sa dostal do Rakúska pozdĺž rieky Moravy a prešiel cez Dunaj neďaleko starovekého Karnunta. Začiatkom 1. storočia bol vybudovaný Panónsky úsek jantárovej cesty, ktorý bol široký 7 metrov, so štrkovým základom a čadičovým chodníkom. Scarbantia (dnešná Šopron v Maďarsku) bola už v prvej polovici 1. storočia významným mestom, dôležitou zastávkou na Jantárovej ceste. Savaria (dnešné Szombathely) bola postavená na mieste, kde sa stretávajú viaceré dôležité obchodné a vojenské cesty. Jeho úlohu v provinčnej cestnej sieti dobre ilustruje nedávno objavený orientačný bod číslo 675, na ktorom bola vytesaná vzdialenosť od Ríma. Jantárová cesta prechádzala územím Chorvátska a Slovinska a pri meste Aquileia sa dostala až k Jadranskému moru.
Nová Jantárová cesta – ekonomika V4
Foto: Shutterstock
Rozvoj obchodnej cesty sever – juh je v Európskej únii už dávno aktuálny, z čoho môžu najviac profitovať krajiny V4. „Nová Jantárová cesta“ by spájala dôležité priemyselné, hospodárske a dopravné uzly a sledovala by zhruba podobnú trasu ako jej staroveký predchodca. V roku 2016 predložili návrh Európskej komisii Poľsko, Česká republika, Slovensko a Maďarsko. Iniciatíva je v súlade s myšlienkami a cieľmi Európskej únie a Vyšehradskej štvorky: realizáciou Novej Jantárovej cesty by sa stredoeurópsky región stal konkurencieschopnejším a výrazne by urýchlil proces európskej integrácie.