Necelé dve hodiny jazdy vysokorýchlostným japonským vlakom Šinkanzen z hlavného mesta Tokia na západ sa nachádza mesto Nagano. Známe je najmä vďaka hosťovaniu Zimných olympijských hier v roku 1998. Aj to nasvedčuje, že v tejto oblasti budú hory, ako aj dostatok snehu. Asi hodinu východne od mesta v horách sú menšie mestá Shibu a Yudanaka, odkiaľ chodia pravidelne autobusy do niekoľko minút vzdialenej pekelnej doliny. Tak by sa totiž dal preložiť názov doliny Jigokudani. Miestni volajú tunajší národný park Shigakogen a okrem nádhernej prírody sú v nadmorskej výške 850 m n. m. najväčším lákadlom miestne opice – makaky.
Snežné opice
Foto: 123rf
Termálny relax pod holým nebom
Opice relaxujúce v horúcej vode s červenými tvárami sa rýchlo stali hitom u turistov, ktorí hojne navštevujú tunajší opičí park (Jigokudani Monkey Park). Po zaplatení necelých 7 eur za vstupné do parku a asi 25-minútovej chôdzi lesom narazíte práve na tieto jazierka, za bežných zimných dní sú obklopené turistami. Druhou možnosťou, ak by ste si v Japonsku prenajali auto a nechceli sa prechádzať dlho, je parkovisko, ktoré je od opíc asi len 10 minút chôdze. Makaky sa prítomnosťou ľudí nedajú vôbec rušiť. Užívajú si teplú vodu v podriemkavaní a takmer meditácii, čo robí miesto veľmi odpočinkovým.
Červené tváre a iné zaujímavosti
Možno vám napadlo, že japonské makaky sedia v tej vode poriadne dlho, keď majú také červené tváre. No nie je to dané teplotou vody. Červená tvár je symbolom dospelosti jedincov. Tie sa rodia a žijú vo veľmi prísnej hierarchii, pričom sú to najsevernejšie žijúce opice svojho druhu na svete. Opice zvyčajne nemilujú vodu, no japonské makaky sú výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Vedia pri svojej priemernej výške 55 cm a váhe 14 kg zaplávať až pol kilometra. Dožijú sa za priaznivých podmienok aj 30 rokov, no pre tie, ktoré žijú v japonskej zime a voľnej prírode, je priemerná dĺžka života podstatne kratšia – asi len 6 rokov. Aj pre ne je typické, že si vzájomne vyberajú zo srsti blchy a drobný hmyz, čo je nielen hygienou, ale aj silným faktorom socializácie týchto spoločenských tvorov. Živia sa úplne všetkým, čo nájdu: ovocie, hmyz, korienky, vtáčie vajcia, ryby. Zaujímavé je, že idú o kus ďalej, než je vo zvieracej ríši zvykom. Umývajú si napríklad veci pred jedením a dokonca pri sladkých zemiakoch preferujú umývanie v slanej morskej vode, čím dodajú zemiakom aj slanú chuť.
Ak teda budete cestovať po Japonsku, na hlavnom ostrove Honšu nevynechajte túto zaujímavosť, dostupnú cez zimné mesiace medzi 9.00 a 16.00. Je to pekný príklad toho, ako sa niekedy oplatí „opičiť sa po niekom inom".
