Koniec hlavnej dovolenkovej sezóny, ovplyvnenej pandémiou, ponúka jedinečnú šancu spoznať najvyhľadávanejšiu prímorskú destináciu našincov bez hlučných davov. Najpopulárnejšie lokality Chorvátska, ako sú Dubrovník či Plitvické jazerá, sa stali v posledných rokoch obeťami masového turizmu s negatívnymi následkami aj pre samotných návštevníkov. Pandémia to však zmenila. Keď k tomu pripočítate koniec leta a menej hostí, pokoj nájdete aj vo vychytených pobrežných mestách. Neznesiteľné horúčavy sú už minulosťou, a tak vás čaká celkom iná atmosféra. Či sa budete prechádzať uličkami vydláždenými mačacími hlavami alebo sa vyberiete do hôr, všade natrafíte na čarovné zákutia, o ktorých ste netušili.
ZADAR – NAJKRAJŠÍ ZÁPAD SLNKA
Foto: Pixabay
Z Istrijského polostrova vedie do Zadaru dlhá cesta popri mori, no nudiť sa určite nebudete. Ak máte dosť času, namiesto diaľnice zvoľte Jadranskú magistrálu (cesta E65). Zadar pretrpel počas histórie mnoho vojen, ktorým padlo za obeť veľa starobylých budov. Samotné historické centrum s ikonickými bránami, zapísanými do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, našťastie odolalo. Faktom je, že mesto nikdy ani počas vrcholnej sezóny nepatrilo medzi najnavštevovanejšie destinácie. V kaviarňach posedávali najmä domáci, túžobne očakávajúci očarujúci západ slnka. Ten podľa zadarskej legendy uchvátil aj svetoznámeho režiséra Alfreda Hitchcocka, ktorý pri návšteve Zadaru v roku 1964 údajne vyhlásil: „To je najkrajší západ slnka na svete, krajší, ako býva na floridskom Key Weste!" Ľudí, pozorujúcich západ slnka, čakajú na konci mestskej pobrežnej promenády dve atrakcie.
Jednou z nich je inštalácia „Pozdrav slnku", zložená z 300 kusov solárnych článkov vyrobených z viacvrstvového skla. Tie cez deň pohlcujú energiu, ktorá je po zotmení zdrojom atraktívnej svetelnej hry. Druhou zaujímavosťou je „morský organ", na prvý pohľad pripomínajúci jednoduché schodisko pri pobreží. Do siedmich rovnobežných schodísk však vyvŕtali päť vrtov, ktoré ich zmenili na hudobný nástroj. Dovedna 35 píšťal vyhráva harmonickú, meditatívnu melódiu, ktorú komponujú vlny.
VODOPÁDY KRKA – MENEJ ZNÁMY BRAT PLITVÍC
Národný park Krka má veľa spoločného s oveľa známejšími a populárnejšími Plitvickými jazerami. Oba prírodné unikáty vďačia za svoj vznik vode a krasovým horninám. Návštevu je ideálne naplánovať na jeseň, keď je menej turistov a nižšie vstupné ako v hlavnej sezóne. Park má viac vchodov. Zo skardinského vstupu sa dostanete k najväčšiemu vodopádu loďou zhruba za polhodinu, doprava je zahrnutá v cene vstupenky. Lode premávajú od začiatku apríla do polovice novembra. Ak ste autom, zvoľte si vchod pri obci Lozovac, kde je návštevníkom k dispozícii obrovské bezplatné parkovisko. Po zakúpení vstupenky si môžete vybrať z dvoch možností: dopraviť sa do údolia autobusmi, premávajúcimi v 30-minútových intervaloch, alebo ísť pešo, čo zaberie asi polhodinu.
Milovníci turistiky si prídu na svoje aj v samotnom údolí, ktoré je ideálne na nenáročné prechádzky popri malých i väčších vodopádoch a jazerách. Systém značených chodníkov vás prevedie cez územie zhruba za hodinku. Najväčšou atrakciou parku je Veľký vodopád – Skradinski buk, ktorý sa v skutočnosti skladá zo 17 menších vodopádov. Do konca minulého roka bolo povolené kúpať sa vo vodopádoch, od 1. januára však platí prísny zákaz.
