Mesto pevností: Komárno
Komárno ležiace na sútoku Dunaja a Váhu, na juhovýchodnom cípe Žitného ostrova je zvláštne z viacerých hľadísk. Nie je nezvyčajné, ak je mesto rozdelené na dve časti riekou alebo keď jeho obyvatelia hovoria niekoľkými jazykmi. To už je však prekvapivé, ak časti mesta spadajú na územia rôznych krajín. Z právneho a administratívneho aspektu existujú teda dve Komárna: jedno na Slovensku a jedno v Maďarsku.
Komárno je vzdelávacím a kultúrnym centrom maďarskej komunity na Slovensku: jeho gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským je jednou z najlepších stredných škôl na Slovensku. Sídli tu aj Univerzita Jánosa Selyeho, ktorá je jedinou nezávislou vysokoškolskou inštitúciou, ktorá vyučuje v maďarčine mimo územia Maďarska, a taktiež Jókaiho divadlo, ktoré je známe aj za hranicami.
Cezhraničná pevnosť
Historické centrum Komárna sa nachádza v severnej časti na Slovensku. Tieto dve mestá sú navzájom poprepletané nielen z kultúrneho a ekonomického hľadiska, ale aj ich spoločnou históriou. Najpozoruhodnejším príkladom toho je gigantický pevnostný systém rozprestierajúci sa na oboch brehoch Dunaja, ktorý je aj v európskom meradle jedinečný. Na slovenskej strane sa nachádza Stará a Nová pevnosť, Palatínska a Vážska línia a aj predsunutá Vážska pevnosť. Na maďarskej strane sú pevnosti Hviezdna, Igmándska a Monoštorská. V niektorých častiach systému bášt a opevnení sú dnes umiestnené rôzne výstavy a múzeá – napríklad v bašte VI. sa nachádza Lapidárium, ktoré predstavuje zbierku z rímskych čias, kým Monoštorská pevnosť sa môže pýšiť Múzeom chleba. V ďalších častiach komárňanskej pevnosti nájdeme reštaurácie, priestory na usporadúvanie spoločensko-kultúrnych podujatí a rôzne podniky.
Ani ľsťou, ani silou
Impozantnými baštami lemovaný fortifikačný systém bol dostavaný ku koncu 19. storočia, ale v dôsledku rapídneho rozvoja vojenskej technológie v 20. storočí stratil svoj vojenský význam. Predtým však po celé stáročia odolával všetkým dobyvateľom: tureckým vojskám, Napoleonovi, ba ani rakúskym cisárskym jednotkám vyslaným poraziť protihabsburskú revolúciu v Uhorsku sa nepodarilo dobyť komárňanskú pevnosť. Na vrcholu svojej slávy bolo najväčším opevnením v strednej Európe, jeho obvod bol dlhý takmer 16 kilometrov a zmestilo sa doň až 200-tisícové vojsko. Legendárnu nedobytnosť symbolizuje na západnej bašte Novej pevnosti tzv. Kamenná panna, socha mladej ženy. Na podstavci sa nachádza latinský nápis: „Nec arte, nec marte" – v preklade: Ani ľsťou, ani silou.
Najslávnejším kapitánom komárňanskej pevnosti bol György Klapka, ktorého pamiatku uchováva v meste hlavné námestie, ulica i socha. Dokonca na radosť miestnych i turistov sa štyrikrát denne objavuje postava trúbkového husára v okne radničnej veže a zaznieva Klapkov pochod.
Nádvorie Európy
Vďaka pevnosti stavebné a kultúrne dedičstvo Komárna je unikátne aj na európskej úrovni, ale centrum mesta sa môže pochváliť aj ďalšou turistickou atrakciou. Na Nádvorie Európy sa dá dostať cez brány. Na útulnom námestí lemovanom reštauráciami, kaviarňami a krčmičkami môžete obdivovať domy postavené v typickom architektonickom tvarosloví 45 európskych krajín. Týmto nádherným staviteľským skvostom Komárno predstavuje doslova Európu v malom.