Ak už máte objavovanie Banskej Štiavnice za sebou, v strede Slovenska nájdete iný, doslova zlato-strieborný klenot. Mesto Kremnica je známe svojou mincovňou, no čím hlbšie budete v tomto meste pátrať, tým väčšie bohatstvo nájdete. Nebude to síce bohatstvo, ktoré by ste získali vo vzácnych rudách ako v časoch spojených so zlatou érou a horúčkou, ktorá tu panovala v stredoveku. No zaručene odídete bohatší o veľa zážitkov a vedomostí. Kremnica dnes totiž ťaží z turizmu.
Čomu vďačí Kremnica za svoje bohatstvo
Kremnické vrchy skrývajú obrovské nerastné bohatstvo.
Foto: Getty Images Hungary
Vznik baníckej činnosti, a teda aj mesta Kremnica, bol podmienený v dávnej dobe tektonickými pohybmi a sopečnou činnosťou. Podkladom celých Kremnických vrchov sú dolomity, pieskovec a vápenec, ktoré sú na povrchu prekryté neogénnymi vulkanitmi. Ešte kým sa zobudila sopečná činnosť, bol podklad na mnohých miestach roztrieštený mohutnými tektonickými pohybmi. Koncom treťohôr boli ryolitové vyvreliny sprevádzané mohutnými výronmi roztokov kyseliny kremičitej s minerálnym obsahom zlata a striebra, ktoré vyplnili vzniknuté pukliny a dutiny. Vďaka tomu vzniklo kremnické rudné ložisko, ktoré bolo podnetom vzniku baní a tým aj mesta Kremnica. Kremnický rudný revír sa nachádza v katastri obcí Kremnica, Kremnické Bane.
Najvýznamnejšia mincovňa Uhorska
Zlato prilákalo do mesta panovníka Karla Róberta z Anjou. Keďže považoval zlato za výnosnú a perspektívnu činnosť, ktorá v Kremnici prekvitala, rozhodol sa v roku 1328 podporiť ťažbu. V meste zriadil mincovňu, ktorá sa stala najvýznamnejšou mincovňou v Uhorsku. Kremnica sa tak zaradila medzi sídla banskej a minciarskej komory a územne pod ňu patrilo dvanásť stolíc. Zaujímavosťou je, že sa tu vyrazila najväčšia strieborná medaila na svete, ktorá bola razená k ukončeniu pontifikátu pápeža Jána Pavla II. v roku 2006.
V 14. storočí sa tu ťažilo toľko zlata, že sa začalo s razením svetoznámych zlatých florénov – dukátov. Začal sa tu usádzať zahraničný kapitál. Zlato a florény z Kremnice dokonca ovplyvnili vývoj na svetových obchodných trhoch. Do roku 1400 sa dobudovalo aj námestie a hrad a neskôr aj kremnické námestie, na ktorom bohatí mešťania vystavali okázalé gotické domy.
Ťažiari z Talianska i Nemecka
Baníctvo sa v Kremnici začalo prudko rozvíjať v 14. storočí. Dolovanie bolo vtedy vysoko ziskové, pretože sa ťažilo v oxidačných vrstvách pri povrchu, mimoriadne bohatých na kov. Napriek kráľovskej podpore bol potrebný aj zahraničný kapitál. Spočiatku tu investovali najmä Taliani, ale aj rôzni podnikatelia a ťažiari z nemeckých krajín, čo vyústilo do toho, že sa Kremnica stala jedným z centier, ktoré mali vplyv na celoeurópsky obchodný a menový vývoj. Zlato museli ťažiari zamieňať za mince v kremnickej kráľovskej komore. Z pretaveného a odlúčeného zlata a striebra sa následne v mincovni vyrazili mince. Svojvoľný obchod s kovmi prísne zakazovali kráľovské nariadenia.
Zlatý vek rozvoja baníctva je datovaný až do 16. storočia, keď začala banská činnosť klesať vydobytím bohatých ložísk, ale aj zaplavovaním štôlní, ktoré siahali pod úroveň Hornej dedičnej štôlne.
Keď sa namiesto baní ťaží z turizmu
Mesto sa v poslednom období zameralo na rozvoj turizmu a prilákanie nových turistov. Prilákať ich môžu nádherné scenérie a možnosť letnej a zimnej turistiky. Po množstve národných kultúrnych pamiatok a pamätihodností a kusisku histórie je po turistických chodníkoch v celkovej dĺžke 18 250 metrov sprístupnená aj nevšedná atrakcia - po stáročiach viditeľné stopy baníckej činnosti, rozložené na malej ploche kremnického rudného revíru. Turisti v meste môžu obdivovať dodnes existujúce tri ťažné veže, ústie vodnej štôlne, pozostatky vodných kanálov, pamätníky na cisárske návštevy baní, ale aj vyhliadkové miesta na trasách chodníkov, krásnu prírodnú scenériu Kremnických vrchov i vzdialené pohoria Malej a Veľkej Fatry, Martinské hole, Vtáčnik, Štiavnické vrchy.
Kremnica je zároveň mestská pamiatková rezervácia. Za jej návštevu stojí aj Mestský hrad a hradné opevnenie, kostol svätej Kataríny, Špitálsky kostol svätej Alžbety z konca 14. storočia, zvyšky starej radnice, meštianske domy na námestí, katolícka fara, mestské múzeum a v neposlednom rade mincovňa.
Areál stredu Európy
Geografický stred Európy sa nachádza pri kostole sv. Jana Krstiteľa z 13. storočia v Kremnických Baniach.
Foto: Visit Kremnica
Združenie Kalvária chce návštevnosti pomôcť rozšírením ponuky vzhliadnutia banských diel, ktorý by sa začlenil do trasy náučných chodníkov. Chce sprístupniť podstatnú časť technológie spracovania zlato-striebornej rudy, nainštalovať ukážku razenia štôlní od použitia kladiva a želiezka až po najmodernejšie zariadenie používané pri ukončení banskej činnosti v roku 1970 či sprístupnenie podzemnej hydroelektrárne a časti banskej štôlne. Ďalším turistickým lákadlom má byť dobudovanie Areálu stredu Európy. Areál je aj v súčasnosti denne navštevovaný turistami z domova i zahraničia. Návštevnosti pomáha rozvíjajúca sa infraštruktúra, bohaté možnosti kultúrneho, športového a spoločenského využitia.
