Európske miništáty – 4. časť: Vysokohorské skanzeny
V záverečnej časti nášho seriálu o miništátoch si predstavíme dve také krajiny, ktoré pre svoju horskú polohu a izoláciu neboli po mnohé storočia vôbec alebo len veľmi zriedka ovplyvňované európskymi politickými udalosťami.

Lichtenštajnsko – švajčiarske peniaze, rakúsky panovník, britská hymna
Foto: 123rf
Lichtenštajnsko, ktoré sa rozprestiera na južných svahoch Álp pozdĺž Rýnu so svojou rozlohou 160 kilometrov štvorcových, je štvrtým najmenším štátom v Európe. Miniatúrne kniežatstvo s 38 000 obyvateľmi je v colnej a menovej únii so Švajčiarskom, teda jeho oficiálnym platidlom je švajčiarsky frank. Panovnícka rodina je rakúskeho pôvodu, ale až do roku 1938 nežili vo vlastnej miniríši, ale v Československu, vo Valtickom zámku na južnej Morave. To už je len čerešničkou na torte, že melódia lichtenštajnskej hymny je rovnaká s melódiou britskej hymny, slávnej God save the Queen (Boh ochraňuj kráľovnú). Legenda hovorí, že Lichtenštajnsko nebolo po konci druhej svetovej vojny pripojené ani k Rakúsku, ani k Švajčiarsku len preto, že Winston Churchill, ktorý sa počas rokovaní naklonil nad mapu, nešťastnou náhodou popolom z cigary zakryl maličkú krajinu. Či už je tento príbeh pravdivý alebo nie, isté je, že do tohto maličkého kniežatstva prichádza veľmi málo turistov s cieľom stráviť tu letnú dovolenku. Veľkou výhodou toho však je, že nikde nie sú davy, dokonca ani na nákupnej ulici hlavného mesta Vaduz. Lichtenštajnsko je známy daňový raj a jeho príjmy prinášajú obyvateľom neuveriteľný blahobyt.
Pokiaľ ide o pamätihodnosti, Lichtenštajnsko nemá veľa atrakcií. Bohužiaľ, nemožno navštíviť kniežací zámok, ale hrad Gutenberg v dedine Belzers áno. Tento nedostatok je však kompenzovaný prírodnými krásami krajiny a jej idylickým výzorom. Sieť vysokohorských turistických trás s celkovou dĺžkou viac ako 400 kilometrov je výborne vybudovaná. Najpopulárnejšia a najznámejšia je trasa Fürstensteig, ktorá ponúka nádherné výhľady na trpasličí štát.
Andorra – velikán medzi trpaslíkmi
Vtesaná medzi Francúzskom a Španielskom je Andorra so svojimi 77 000 obyvateľmi a rozlohou 468 kilometrov štvorcových najväčším miništátom v Európe. V porovnaní s najmenším štátom, Vatikánom, je skutočný gigant – je od neho viac než tisíckrát väčšia. Aj Andorra je daňovým rajom a vďaka bezcolnému nakupovaniu tu zažíva rozmach nákupná turistika. Aj keď nie je členom Európskej únie, používa tiež euro. Na druhej strane je však pravdou, že nikdy predtým nemala vlastnú menu.
Andorrské kniežatstvo, ktoré existuje od roku 1278, má súčasne dvoch vládcov, no ani jeden z nich v krajine nežije. Jedným z kniežat je biskup mesta Urguell v Španielsku a druhé spoluknieža je úradujúci prezident Francúzska.
Andorra sa rozprestiera v najvyššej časti Pyrenejí s priemernou nadmorskou výškou takmer 2 000 metrov. Hlavné mesto Andorra la Vella je vo výške 1 023 metrov, čo z neho robí najvyššie položené hlavné mesto v Európe. Nakoľko je snežná čiara aj v lete vo výške 2 500 metrov, patria tak zasnežené vrcholy hôr do celoročnej panorámy krajiny. Najobľúbenejším cieľom turistov a horolezcov je nádherné ľadovcové údolie Madriu-Perafita-Claror, ktoré je od roku 2004 zaradené do svetového dedičstva UNESCO. V zime je Andorra rajom pre lyžiarov – reputácia lyžiarskych stredísk Pas de la Casa, Grau Roig a Soldeu-El Tarter je legendárna. Nachádza sa tu aj najlepšie vybudovaná sieť európskych lyžiarskych vlekov, ktorá siaha až do Francúzska.