Hrad a skanzen Stará Ľubovňa
Hrad a skanzen v Starej Ľubovni je nefalšovaným stredoeurópskym unikátom: hrad a pod ním rozprestierajúca sa dedinka z drevených domov sú jedinečnou atrakciou. Obe sú súčasťou staroľubovnianskeho múzea založeného v roku 1956, ktoré patrí k najnavštevovanejším múzeám na Slovensku.
Ľubovniansky hrad
V severovýchodnej časti Spiša, nad Starou Ľubovňou, na ľavom brehu rieky Poprad, sa na vápencovom kopci týči Ľubovniansky hrad. Jedna z najzaujímavejších pevností na východnom Slovensku s krásnym výhľadom na okolitú prírodu. Hrad bol postavený na prelome 13. a 14. storočia z iniciatívy uhorského kráľa Ondreja III. Počas svojej dobrodružnej histórie sa preslávil niekoľkými dôležitými udalosťami a osobnosťami: jeho hlavnou úlohou bolo chrániť obchodnú cestu do Poľska, konalo sa tu však aj kráľovské stretnutie, boli tu ukryté poľské korunovačné klenoty a dokonca v tomto hrade bol istý čas uväznený aj cestovateľ a neskorší madagaskarský kráľ Móric Beňovský.
Významnou udalosťou v histórii hradu bolo v roku 1412 stretnutie uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského s poľským panovníkom Vladislavom II., po ktorom bol hrad – spolu s niekoľkými ďalšími mestami – daný Uhorskom do zálohy Poľska a následne tu bolo založené sídlo poľských starostov. Po obrovskom požiari v roku 1553 bol hrad prestavaný a rozšírený na tú dobu modernými technológiami – renesančný palác pochádza taktiež z toho obdobia. Po prinavrátení spišských miest do Uhorska sa vojenský význam hradu znížil, v dôsledku čoho začal upadať. Posledným majiteľom hradu bola rodina Zamoyských, ktorá ho vlastnila do roku 1945. V roku 1966 bolo za pomoci Andreja Čepiššáka na hrade zriadené múzeum a začalo sa s postupnou obnovou ruín.
Najstaršou časťou hradu je kruhová veža s mohutnými podpernými stĺpmi a k nej prislúchajúci gotický palác. Vďaka renovácii sa stal celý priestor hradu prístupným vrátane najväčšej budovy, renesančného paláca. Dnes sa v ňom konajú rozsiahle výstavy, ktoré venujú osobitnú pozornosť remeslám, cechom pôsobiacim na Spiši a posledným hradným pánom. Pokiaľ ide o Ľubovniansky hrad, treba spomenúť skutočnosť, že od roku 2013 je bezbariérový – to znamená, že všetky priestory sú prístupné zrakovo a sluchovo postihnutým návštevníkom, ako aj všetky informácie.
Skanzen – návrat do minulosti
Skanzen pod Ľubovnianským hradom, ktorý je v podstate prírodné múzeum, dáva možnosť nahliadnuť do dedinského života. Okrem charakteristík ľudovej architektúry predstavuje národopisné a kultúrne hodnoty Spiša a Šariša, ktoré boli mimoriadne etnicky zmiešané, a tiež aj to, ako tu po stáročia žili spolu Slováci, Nemci, Maďari, Rusíni, Gorali a Židia. V skanzene sa nachádzajú autentické drevené domy, škola, vodný mlyn, poľovnícky zámok, hospodárske budovy, stajne, sýpky a dielne. Definujúcim prvkom výstavy je gréckokatolícky kostol z roku 1833 pomenovaný podľa svätého Michala archanjela, v ktorom sa aj dodnes konajú bohoslužby počas veľkých cirkevných sviatkov.
Súčasťou výstavy je aj kováčska dielňa z 19. storočia z Torysy, mlyn s valcovou stolicou z Malého Sulína a stolárska dielňa. V prípade obytných domov tvorcovia výstavy rešpektovali tradície, ktoré sa v tomto regióne zachovali až do polovice 20. storočia. Pre zrakovo postihnutých je skanzen tiež bezbariérový a približne za hodinku prehliadnuteľný.
