Ako sa zo dňa študentov stala Nežná revolúcia?
Každý rok si 17. novembra pripomenieme dve slávne udalosti a zaujímavé je, že obe súvisia s bývalým Československom. Jedným z nich je Medzinárodný deň študentstva, druhým je Nežná revolúcia.
Medzinárodný deň študentov symbolizuje jednotu a spolupatričnosť študentov na celom svete – asi v žiadnej krajine nie je štátnym sviatkom – je to skôr pamätný deň. Dátum druhej významnej udalosti, Nežnej revolúcie, čiže Deň boja za slobodu a demokraciu, je štátnym sviatkom na Slovensku aj v Českej republike.
Medzinárodný deň študentstva
Dňa 28. októbra 1939 zorganizovali vysokoškolskí študenti demonštráciu pri príležitosti výročia vzniku Československej republiky. Krajina bola v tom čase pod nemeckou okupáciou a počas brutálneho rozohnania demonštrantov bol zastrelený študent Jan Opletal. Na jeho pohrebe, ktorý sa zmenil na protinacistickú masovú demonštráciu, sa zúčastnili tisíce ľudí. Následne 17. novembra nemecké úrady zadržali stovky demonštrantov – vysokoškolských študentov a profesorov – z ktorých mnohí boli deportovaní a ďalší popravení. Hitler tiež nariadil okamžité zatvorenie všetkých vzdelávacích inštitúcií na území okupovaného Protektorátu Čechy a Morava. Medzinárodná študentská rada vyjadrila solidaritu s českými študentmi a na svojom zasadnutí v Londýne v roku 1941 vyhlásila 17. november za Medzinárodný deň študentstva.
Deň študentov si nejakým spôsobom pripomína takmer každá krajina na svete. V moravskej obci Náklo, kde je pochovaný Jan Opletal, sa konajú veľké podujatia, no mnohé univerzity v tento deň oceňujú aj najlepších študentov a organizujú študentské plesy.
Deň boja za slobodu a demokraciu alebo Nežná revolúcia
O 50 rokov neskôr sa 17. november opäť stal významným dátumom v dejinách Československa. V roku 1989, v tento deň, sa povolená študentská demonštrácia v Prahe zmenila na obrovský protirežimový protest. Účastníci požadovali novú vládu, slobodné voľby, politické zmeny a odchod komunistických vodcov z politického života. Demonštrácia bola brutálne potlačená políciou a mnoho demonštrantov bolo zatknutých. Udalostiam v Prahe predchádzal študentský protest v Bratislave, kde žiadali reformy vzdelávania, demokraciu, slobodu tlače, možnosť slobodného cestovania a rozpustenie Socialistického zväzu mládeže.
Od 18. novembra sa udalosti zrýchlili: v Českej republike vzniklo Občianske fórum, ktorého členmi sa stali aj vedúci predstavitelia Charty '77 a na Slovensku vzniklo hnutie Verejnosť proti násiliu. Cieľom oboch politických skupín bolo organizovať a zjednotiť rôzne opozičné skupiny a začať rokovania s vládou. Celoštátny generálny štrajk, ktorý sa konal 27. novembra, ukázal, že vláda zostala bez podpornej základne a socialistická štátna štruktúra sa o niekoľko dní neskôr zrútila. 10. decembra vznikla nová československá vláda, predsedom federálneho parlamentu sa stal Alexander Dubček a prezidentom republiky sa stal Václav Havel. Udalosti zo 17. novembra viedli k zániku straníckeho štátu v Československu a k usporiadaniu prvých slobodných volieb v júni 1990. Pojem „Nežná revolúcia", ktorý je v súčasnosti široko používaný, vytvorili novinári v tom čase na opis procesu, ktorým Komunistická strana Československa v rokoch 1989 – 1990 odovzdala moc demokraticky zvolenému vedeniu krajiny relatívne pokojným, nekrvavým spôsobom.