Podzemný klenot Poľska: Wieliczka
Soľná baňa Wieliczka je jednou z najstarších a najznámejších turistických atrakcií v Poľsku, ktorú ročne navštívi viac ako milión turistov. Baňa, ktorá je senzačným pamätníkom ťažby soli, sa nachádza iba 12 km od Krakova, a od roku 1978 je zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Vo Wieliczke sa ťažba soli uskutočňovala nepretržite od 13. storočia do roku 1996, takmer 800 rokov. Soľná oblasť vznikla asi pred 13,5 miliónmi rokov na mieste odparovanej morskej zátoky v dôsledku vyzrážania solí rozpustených vo vode. V hornej časti sú typické inklúzie pozostávajúce zo soľných blokov, zatiaľ čo v hlbšej časti nájdete súvislé soľné vrstvy. Wieliczka však nie je pre to svetovou raritou, táto špeciálna soľná baňa ponúka záujemcom oveľa viac!
História bane
Spočiatku bola soľ extrahovaná destiláciou vody zo soľných prameňov na povrchu a keď pramene vyschli, slanú vodu hľadali v hĺbkach zeme rúbaním šachiet. Skutočná história bane sa začala písať vtedy, keď sa našli prvé bloky kamennej soli. S blokovou ťažbou kamennej soli začali asi pred 800 rokmi baníci z Uhorska, ktorých pozvala podľa povesti svätá Kinga (Kunigunda) z rodu Árpádovcov, dcéra uhorského kráľa Belu IV., manželka poľského kniežaťa Boleslava V. (Hanblivého). V roku 1251 nechala otvoriť soľné bane, čo nielen uspokojilo zvýšený dopyt po soli, ale prinieslo krajine aj značné príjmy.
Soľná baňa Wieliczka má 9 podlaží: prvé sa nachádza v hĺbke 64 metrov, zatiaľ čo posledné je už v hĺbke 327 metrov. Baňa má jedinečnú mikroklímu. Okrem vysokého obsahu pary a chloridu sodného je konštantná aj jej teplota (12 – 14 °C), tlak vzduchu a ionizácia.
História vytesaná do soli
Baňa pozostáva z 300 km chodieb a 3000 komôr. Turistická trasa v priestoroch bane predstavuje iba sotva jedno percento z celkovej dĺžky šachiet. Obhliadnuť si 22 komôr šachty Danilovicz je obrovský zážitok: každá komora je nejakým spôsobom spojená s významnými osobnosťami poľských dejín a všetky sochy a reliéfy v nich boli vytesané baníkmi soli.
Kopernikova komora je vôbec prvou z 22 komôr, ktorá bola pomenovaná po slávnom poľskom astronómovi. V strednej časti komory je umiestnená socha vedca vyrezaná zo soli. Vďaka špeciálnemu podkladu zo silných okrúhlych drevených trámov sa komora vytesaná do zelenej soli zostala zachovaná.
Janowická komora bola vytvorená v 17. storočí. Legendu o Wieliczke – podľa ktorej snubný prsteň Kingy z rodu Árpádovcov nádherným spôsobom putoval zo Sedmohradska do Wieliczky – ukazujú tu vystavené sochy v životnej veľkosti.
Kaplnka svätej Kingy sa nachádza v hĺbke 101 metrov a je jedna z najväčších atrakcií soľnej bane. Nazývajú ju aj ako podzemný kostol, pretože sa v nej konajú nielen koncerty a iné programy, ale aj omše. Jej podlahu tvoria zo soli vyrezávané dlaždice a zo stropu visia obrovské lustre zložené zo soľných kryštálov. Kaplnka je zdobená reliéfmi zo scén prevzatých z Nového zákona, ako napríklad Posledná večera a Svadba v Káne. Tu sa nachádza socha najslávnejšej poľskej osobnosti, pápeža Jána Pavla II.
Na prelome 19. a 20. storočia sa z Varšavskej komory ešte vyťažilo asi 20 000 ton kuchynskej soli, dnes sa však slúži len na zábavné účely. Často sa v nej konajú rôzne firemné oslavy, plesy a koncerty. Jej hlavnou ozdobou je pamätník zo soli vyrezávaného baníka.
Kryštálové jaskyne sa nachádzajú mimo areálu múzea – tu môžu turisti obdivovať soľné kryštály halitu v gigantických veľkostiach. Odtiaľ pochádzajú kryštály halitu v zbierkach najväčších múzeí na svete.
Foto: 123rf