Rekordy Slovenska: V dolinách (časť 2.)
Keď sa voda spojí s horstvom, vznikne prírodný úkaz, za ktorým budú putovať zástupy turistov. Členitosť povrchu Slovenska spojená s jeho bohatými zásobami vody dali vzniknúť mnohým cestovateľským lákadlám a pastvám pre oči.
NEZASTAVITEĽNÁ VODA
Vodné toky v niektorých častiach Slovenska narazili na dvíhajúce sa horstvá – ak sa cez ne dostali, vytvorili rieky či potoky prielomy. Časť z nich vznikla tak, že sa prehradením toku najprv vytvorilo jazero a keď sa prelialo cez prirodzenú hrádzu, erózia v nej časom vymodelovala dostatočne hlboký priechod, aby jazero vytieklo a rieka získala niekdajší spád. Ďalšou možnosťou je, že erózia vyhlbuje prielom v stúpajúcej kôre priebežne, čiže erózia je rýchlejšia než rast pohoria. Tak sa Váh „prehrýzol" pomedzi Šíp (1170 m) a Kopu (1187) pri Kraľovanoch či vytvoril desaťkilometrovú úžinu popod Strečno.
Prielom Hornádu na severnej strane Slovenského raja dosahuje dĺžku až šestnásť kilometrov. Pred zhruba tromi miliónmi rokov sa územie dnešného národného parku začalo dvíhať, zatiaľ čo Hornádska kotlina v okolí Spišskej Novej Vsi klesať.
Rieka postupne odplavovala menej odolné podložie, tiahnuce sa naprieč vápencovým masívom, až sa napokon úzkou štrbinou zarezala aj do vápencov. Prielomom vedie atraktívna turistická trasa.
K veľkým lákadlám sa radí aj takmer deväťkilometrový prielom Dunajca v Pieninách. Návštevníci si ho zrejme najviac vychutnajú počas plavby na pltiach.
CESTA CEZ SKALY
Podobne ako Prielom Hornádu vznikla aj Manínska tiesňava pri Považskej Bystrici. Na najužšom mieste je široká necelé dva metre a vedie ňou naša najužšia cesta pre motorové vozidlá. Najhlbšie sa do podložia zaryla Zádielská tiesňava vo východnej časti Národného parku Slovenský kras.
Skalné steny sa dvíhajú z dna do výšky štyristo metrov, pozornosť púta aj stometrová skalná veža známa ako Cukrová homoľa. Ak vodný tok tiesňavu vymodeluje do väčšej šírky, prípadne po jej dne meandruje, odborníci údolie považujú za kaňon. Parametre kaňonu u nás napĺňa približne kilometer široká dolina rieky Slaná, vinúca sa pomedzi štyristometrové bralá Silickej a Plešivskej planiny v západnej časti Slovenského krasu. Z druhej strany Plešivskú planinu obteká potok Štítnik, ktorý taktiež vyhĺbil kilometer široký kaňon.
