Požiadavky robotníkov sformuloval anglický podnikateľ a utopický socialista Robert Owen v roku 1817 – vrátane zníženia pracovného času z 10 – 16 hodín na 8 hodín, čo hlásal sloganom „osem hodín práce, osem hodín rekreácie, osem hodín odpočinku".
Prečo 1. máj?
Ilustrácia štrajkov v roku 1886 v Chicagu, ktorá iniciovala vznik osemhodinového pracovného času.
Foto: Getty Images Hungary
1. mája 1886 v Chicagu štrajkovali robotnícke odborové zväzy za zavedenie 8-hodinového pracovného času, štrajku sa zúčastnilo 350 000 robotníkov. Na štvrtý deň štrajku – 4. mája – sa konala manifestácia na Námestí Haymarket Square, kde anarchisti hodili bombu medzi policajtov. Počas incidentu prišlo o život 11 ľudí.
14. júla 1889 sa uskutočnila ustanovujúca schôdza II. internacionály, ktorá bola medzinárodným združením robotníckych organizácií v rokoch 1889 – 1916. Prijali rezolúciu, aby k štvrtému výročiu štrajku v Chicagu, 1. mája 1890, demonštrovali robotnícke odbory a organizácie za zavedenie 8-hodinového pracovného času. Tieto demonštrácie boli také úspešné, že v roku 1891 bol 1. máj vyhlásený za „bojovnícku oslavu medzinárodnej jednoty robotníckej triedy". V dôsledku týchto hnutí sa rozšírili možnosti a práva robotníkov.
Štátny sviatok
Foto: 123rf
Tento tradičný sviatok robotníkov prerástol v mnohých krajinách sveta do štátneho sviatku. 1. máj je dnes sviatkom vo viac ako 160 krajinách sveta.
Zaujímavé je, ako odlišne pristupovali diktatúry k sviatku práce: v Nemecku bol 1. máj vyhlásený za platený štátny sviatok, keď sa k moci dostal Adolf Hitler. V Taliansku bol za diktatúry Benita Mussoliniho zrušený sviatok práce a až v roku 1945 sa mohol opäť oslavovať 1. máj. V Španielsku bol 1. máj od roku 1931 štátnym sviatkom. Za diktatúry Francisca Franca bola spomienka na sviatok práce najskôr zakázaná, ale neskôr klasifikovaná ako tolerovaná. Slobodne oslavovať sa dalo až od sedemdesiatych rokov.
Robotníci hrali ústrednú úlohu v ideológii komunistických režimov. V týchto krajinách sa 1. máj považoval za špeciálny sviatok. V krajinách tvoriacich východný blok bol deň, ktorý sa pôvodne volal „Sviatok pracujúcich", premenovaný na „Sviatok práce".
Katolícky a pohanský sviatok
Foto: Pixabay
1. mája oslavujú katolíci svätého Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Cirkev si vedome vybrala tento deň na boj proti komunizmu. Jozef, pestún Ježiša, je patrónom tesárov, stolárov, drevárov, kolárov, garbiarov a lesníkov, ale tiež chráni novomanželov, rodiny, siroty a zomierajúcich. Keďže podľa Biblie bol tesárom, ktorý žil z práce svojich rúk, v 20. storočí sa stal patrónom pracujúcich.
V pohanských kultúrach sa začiatkom mája oslávila obnova prírody. V tento deň bol napríklad írsky Beltaine, ktorý znamenal príchod slnečnej polovice roka. Vtedy boli zvieratá vypustené na letné pastviny. Populárne stavanie májov v Európe tiež symbolizuje obnovu prírody. Vo Veľkej Británii a Írsku dodnes neoslavujú tento deň a robotníkov či prácu, ale oslavujú príchod jari.
