Vyrastali ste v Turci a Turčianskej kotline. Aké sú miesta, ktoré ste si tam obľúbila a odporučila na výlety ľuďom, ktorí hľadajú únik do prírody?
Foto: Martina Töröková
Turiec je výborný pre úniky do prírody. V podstate si človek môže vybrať, či skúsi menej náročné chodníčky nad dedinami ako Folkušová či Turčianske Jaseno, alebo sa vyšplhá vyššie na Tlstú, Ploskú alebo aspoň na chatu pod Magurou s dobrou kuchyňou alebo rád zalezie do tieňa jaskyne Mažarná, alebo sa cíti na adrenalín na Ferrate Horskej záchrannej služby. Ja som ako mladá jazdila po Turci autobusom, občas stopom alebo sama na bicykli. Najčastejšie som smerovala na zrúcaninu hradu v Sklabinskom Podzámku, asi preto mám teraz také svoje útočisko na zrúcanine, no už je to Pajštún. Ale aj naďalej je to prvý rozpadnutý hrad od domu. Tajné zákutia Turca nevytiahnem teraz z klobúka, kým som tam žila, nebádala som až tak dôkladne ako teraz a ani som nemala dostupné také mapy.
Máte rodinu a k aktívnemu životu vediete aj deti. Aké sú naopak miesta, kam odporučíte chodiť v Turci rodičom s ich ratolesťami?
Robím minimálne rozdiely v tom, kam chodím sama alebo s deťmi. S deťmi len uberám kilometre, stlmím náročnosť a myslím viac na to, kde sa najeme. Turiec z detského pohľadu pozná najlepšie naša staršia dcéra, ktorá ma za sebou niekoľko rokov výletov s mojimi rodičmi počas letných prázdnin. Najviac básni o Valčianskej a Gaderskej doline. Ja mám taký detský tip aj pre dievčatá a chlapcov, súkromné letecké múzeum v Tomčanoch. Hoci to nie je tip na túru, je to uprostred polí a lúk s výbornými výhľadmi dookola. Vrelo odporúčam aj spodný úsek pred nástupom na zaistenú etapu na Martinské hole. Áno, s deťmi, je to relatívne príjemný roklinový prechod s etapami cez les a plno lávok, dieťa sa musí sústrediť na zaujímavé etapy a nestihne rozmýšľať, že chodiť je nuda alebo ho bolia nôžky;). Ide sa po červenej dolinou Pivovarského potoka a pri začiatku ferraty sa dá lesnou cestou inou cestou zísť naspäť dole.
Dnes pracujete v TV Markíza a bývate neďaleko od miesta práce – v Stupave. Aké bolo zvyknúť si z chladnejšieho severu na život na Záhorí? Ktoré veci ste prijali hneď a ktoré vám naopak chýbajú?
Medzitým som ešte žila v Bratislave, takže prechod do Stupavy na úpätie Malých Karpát bol zvykaním si zo dňa na deň. Chýba mi, že kopce tu nie sú až také vysoké, ale je to prežiteľné. Aj Karpaty majú niektoré dolinky naozaj studené, vlhké a tienisté, keď potrebujem schladiť, viem to riešiť aj v horúcom lete.
Bratislavčania a ľudia žijúci v satelitoch hlavného mesta majú v pandemickej únave už málo nápadov, kam sa vydať na výlety. Máte aj pre Záhorie, Stupavu, Malé Karpaty a okolie Bratislavy svoje tipy na výlety – čo by mali ľudia objaviť?
Objaviť by mali najprv mapu, kde sú napríklad hranice prírodných rezervácií. V Malých Karpatoch ich je relatívne veľa a platí striktne pohyb po turisticky značených trasách. Ak aj nie mapu, aspoň informačné tabule v teréne. Karpaty sa dajú objavovať rôznymi spôsobmi. Kto sa vyberie vyliezať na 700-vky, musí počítať s náporom cez víkendy, preto preferujem východy slnka. Ale za návštevu stoja aj všetky doliny, väčšinou nimi vedie aj potok, takže bývajú svieže a zurčivé. Od minulého roka je obľúbená výzva tzv. OTO 24, ktorá vás prevedie 24 menej známymi vrcholmi Malých Karpát.
Cestujete (keď práve nie je koronakríza) do zahraničia? Ak áno, aké sú vaše obľúbené destinácie? A máte svoju doposiaľ nesplnenú vysnívanú destináciu či dovolenku?
Spokojná som v podstate tam, kde som, ale určite sa chcem vrátiť na Faerské ostrovy, ostrov Skye a ostrov Rujana. Z nesplnených mám Nórsko, Dolomity a zniesla by som aj viac Álp. A ešte dedinu Martina vo Švajčiarsku, lebo som Martina. More mám radšej to studené na severe, ale znášam v rámci rodinného načerpávania síl a resetu bežnej rutiny aj tzv. najbližšie more od nášho domu, takto chodíme do Grado v Taliansku. Tam si oddýchneme a deti sa v plytkom mori vyšantia. Len to poviem a už mám na jazyku chuť pizze a ľahkého vína.
Máte tipy na to, ako nedostať s rodinou „ponorkovú chorobu“, aktivity, ktoré robíte a spôsob trávenia času, ktoré by možno mohli pomôcť ako inšpirácia aj iným rodinám?
Foto: Martina Töröková
Jasné. Nebuďte stále spolu. V pandémii je ponorka, myslím, reálny problém. Z domu je zrazu okrem domova aj škola, škôlka, kancelária, takže čím viac členov rodiny čím častejšie vypadne niekam mimo, tým má viac priestoru ten, ktorý najnutnejšie musí byť doma. U nás sa deti nikdy nepýtajú, či niekam ideme. Ale rovno už len to, že kam. Za rok pandémie som z lesov a kopcov spravila nie miesto výletov, ale miesto absolútnej dennej rutiny, takmer dennej. Niekedy deťom vymyslím úlohy, niekedy dostanú mapu, niekedy je cieľom len to, že budú jesť dezert na nejakom špeciálnom mieste. Ale ide sa vždy vonku. V každom počasí.
