SLOVENSKÁ PRÍRODA V HLAVNEJ ÚLOHE
Pôsobivé kulisy našich národných parkov sa objavili aj na filmovom plátne či v televízii. Objavte unikátne jaskyne, skalné okná či partizánske vrchy.
Hustými ihličnatými lesmi veje studený vietor a strháva z nich sneh, ktorý zavalil celú krajinu. V nekonečnej bielobe badať jediný pohyb. Závejmi sa prediera psí záprah. Tvorcovia sedemdielneho televízneho seriálu Útek zo zlatej krajiny z roku 1977 navodili atmosféru, akoby sa herci naozaj prebíjali zamrznutou Aljaškou z príbehu o zlatokopovi Elamovi Harnishovi z pera Jacka Londona. V skutočnosti sa nakrúcalo na Donovaloch, rozprestierajúcich sa medzi dvomi národnými parkmi – Veľkou Fatrou a Nízkymi Tatrami. Približne o dvadsať rokov neskôr zaujal iný kút Slovenska aj hollywoodskych filmárov. Scenériu do filmu Za nepriateľskou líniou z roku 2001 našli v národnom parku, ktorý na mnohých miestach pôsobí ako vystrihnutý z amerických westernov.
AKO V UTAHU
Oblasťou, ktorá má mimoriadne exotické panorámy, je Slovenský kras. Tiahne sa popri hraniciach s Maďarskom približne od Jelšavy na západe po Moldavu nad Bodvou na východe. V dávnej minulosti tvorila územie rozsiahla tabuľa z vápencov, ktoré sa zo schránok morských živočíchov začali vytvárať ešte pred nástupom dinosaurov – zhruba pred 225 miliónmi rokov. Vápencovú tabuľu však časom výrazne narušila voda. Vytvorila zhruba 1300 jaskýň, jaskyniek či priepastí a vymodelovala aj hlboké kaňony. Jedným z hlbokých údolí preteká riečka Slaná a delí tak Slovenský kras na západnú a východnú časť.
V západnej časti sa sformovali Koniarska a Plešivská planina. Práve tie môžu pri troche predstavivosti pripomínať skalné plošiny z amerických štátov Utah či Colorado. K veľkým atrakciám patrí prielom potoka Muráň, ktorý sa pred sútokom so Slanou prediera sto metrov hlbokým kaňonom. Nájdete v ňom aj 17 metrov dlhý prírodný tunel Peško. Na Plešivskej planine sa zase sformovala 120 metrov hlboká Diviačia priepasť. Oficiálna turistická značka k nej však nevedie.
ROZPRÁVKOVÁ JASKYŇA
Ďalší unikát Slovenského krasu ukrýva Silická planina na východnom brehu Slanej. Ide o jaskyňu Domica prepojenú podzemnou riekou Styx s jaskyňou Baradla na maďarskom území. Bežný turista sa z jedného štátu do druhého jaskynným systémom nedostane, pretože priechod býva neraz úplne zaplavený, no po Styxe sa v prípade hojnosti vody dá plaviť na úseku dlhom približne 140 metrov. Aj Domica zaujala filmárov a nakrúcali sa tu niektoré scény rozprávky Soľ nad zlato z roku 1983 s Libušou Šafránkovou a Ladislavom Chudíkom.
Silická planina má ešte jednu sprístupnenú jaskyňu – Gombaseckú. Nachádza sa zhruba 20 kilometrov severne od Domice na začiatku prudkého stúpania, ktorým sa cez hory dostanete autom k riečke Turňa. Slovenský kras vedie v smere na východ dvoma samostatnými výbežkami. Z juhu do údolia Turne klesajú strmé, miestami 250 metrov vysoké zrázy planiny Dolný kameň. Na severnom brehu riečky sa za horským priechodom, popod ktorý chceli postaviť tunel Soroška, dvíha planina Horný kameň. Práve na tejto planine sa vo vápencoch našli skameneliny koralov, hubiek či ľalioviek.
Za Horným kameňom nasleduje v smere na východ nádherná Zádielská tiesňava so 100 metrov vysokým bralom známym ako Cukrová homoľa. Najvýchodnejšou planinou Slovenského krasu je Jasovská. Nájdete v nej napríklad najstaršiu u nás sprístupnenú jaskyňu – Jasovskú. Ľudia do nej začali vstupovať okolo roku 1846. Jasovskú planinu delí od Zádielskej dolina tiahnuca sa z obce Háj. Môžete v nej obdivovať nielen sedemmetrové Hájske vodopády, ale obzrieť si aj desaťmetrovú sochu anjela. Ostala v obci Háj po nakrúcaní filmu Za nepriateľskou líniou. Režisérovi sa zdalo, že práve táto časť Slovenského raja pripomína bývalú Juhosláviu, kde sa odohráva dej filmu. Ilustráciou krutých bojov po rozpade balkánskeho štátu je aj samotná socha, ktorú vyrobili tak, ako by bola poškodená ťažkou paľbou.
