Operení speváci
Okrem vône kvetov a živice vtáčia pieseň robí lesné prechádzky naozaj útulnými. Naše zážitky sa ďalej stupňujú, ak budeme mať také šťastie, že týchto operených spevákov aj uvidíme.
Naše najbežnejšie spevavce tvoria čeľade škovránkovité, drozdovité, sýkorkovité, lastovičkovité a pinkovité. Ich spoločná vlastnosť je, že na vytvorenie zvuku používajú dolný hrtan (syrinx). Aj keď radi počúvame ich piesne, nespievajú pre radosť človeka. Realita je oveľa prozaickejšia: vtáky označujú svoje chovné a obytné priestory svojím spevom a páry sa nachádzajú pomocou svojich hlasov.
Škovránkovité
Spomedzi škovránkovitých je u nás najrozšírenejší škovránok stromový. Živí sa predovšetkým hmyzom a semenami. Hniezdo stavia na zemi do vlastného výklenku, hniezdi aj viackrát za rok. Začujeme jeho charakteristickú klesajúcu trilku v otvorenejších, krovinatých lesoch, v lesných pásoch ohraničujúcich polia, ale má rád aj stromoradie. Škovránok stromový je sťahovavý vták, na zimu sa sťahuje hlavne do južnej Európy a severnej Afriky.
Drozdovité
Sú to stredne veľké vtáky s najsúmernejšou stavbou, niektoré z nich sú vynikajúci speváci. Na Slovensku sa najčastejšie vyskytnú drozd čierny, drozd čvíkota alebo drozd spevavý. V lete sa živia najmä hmyzom, slimákmi a červami a v zime rôznymi bobuľami. Ich užitočnosť je z hľadiska ochrany lesov významná. Pred príchodom zimy sa zvyčajne sťahujú na juh. Hniezdi dvakrát do roka.
Lastovičkovité
Lastovičky sú „vtáky slobody", pretože keď sú v zajatí, nehniezdia a nerozmnožujú sa. Ich prirodzenými biotopmi sú otvorené plochy, otvorené lesy, kroviny. Živia sa lietajúcim hmyzom. Niektoré druhy lastovičiek sú skutočnými umelcami v budovaní hniezd – stavajú ohromujúce hniezda z blata. Ostatné druhy, ako napríklad brehuľa hnedá, vyrezávajú hniezda do piesočnatých brehov.
Lastovička obyčajná je najrýchlejšie lietajúcou lastovičkou. Veľmi efektne pije počas letu. Jej hniezdo je otvorené, v tvare šálky, hniezdi dva- alebo v zriedkavých prípadoch trikrát ročne. Vyskytuje sa kdekoľvek okrem vysokých hôr. Jej spev sa ozýva ako melodický štebot.
Sýkorkovité
Sýkorkovité sú najživšie a najsvižnejšie vtáky – aj keď sú na zemi trochu nešikovné. Majú milý, príjemný hlas. Najväčším a najbežnejším členom rodiny je sýkorka veľká. Je skutočný spevák: jej repertoár sa skladá z viac ako 40 rôznych zvukov a melódií. Na rozdiel od sýkorky veľkej sýkorka uhliarka nepreferuje roviny, ale skôr kopcovité oblasti – v slovenských horách je dominantným druhom. Rovnako ako jej príbuzní konzumuje hlavne článkonožce a v zime semená a bobule. Hniezdi najmä v borovicových alebo zmiešaných lesoch v dutinách stromov.
Pinkovité
Pinky sú jednou z najobľúbenejších skupín spevavých vtákov. Šikovne poskakujú, dobre lietajú. Ich spev je príjemný a dokonca sú medzi nimi aj skutočne skvelí speváci. Pinka obyčajná žije v lesoch, hájoch a ovocných sadoch. Živí sa semenami, ovocím, ale tiež konzumuje húsenice, hmyz a pavúky. Hniezdi v listnatých a ihličnatých lesoch, parkoch a stromoradoch. Na Slovensku sa tento krásne sfarbený spevavec vyskytuje od rovín až po úroveň kosodreviny. Hniezdi dva- až trikrát do roka, pričom hniezdo zamaskuje lišajníkmi a pavučinami.
