Strážca spomienok – Reichstag v Berlíne
S budovou Reichstagu sa spája ničivý požiar, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri nástupe nacistov k moci. Niekdajšie sídlo Ríšskeho snemu je dnes sídlom nemeckého parlamentu a populárnou turistickou destináciou.

Základný kameň Reichstagu položil cisár Viliam I. v júni 1884. Budovu navrhol nemecký architekt Paul Wallott, jej stavba trvala desať rokov a v prepočte na dnes vyšla na približne 172 miliónov eur. Neoklasicistický objekt bol sídlom Ríšskeho snemu v turbulentných časoch prvej svetovej vojny aj Weimarskej republiky. Na konci druhej svetovej vojny tu sovietski vo-
jaci vztýčili sovietske vlajky, od roku 1961 sa v blízkosti Reichstagu týčil berlínsky múr. K najzásadnejším dejinným udalostiam spojeným s budovu však patrí ničivý požiar z roku 1933. Večer 27. februára 1933, zhruba mesiac po nástupe Adolfa Hitlera k moci, zachvátili sídlo Ríšskeho parlamentu plamene. Zhorela celá strešná konštrukcia, vážne poškodené boli aj ďalšie časti impozantnej stavby. Hoci historici sa dodnes jednoznačne nezhodli na okolnostiach zámerne založeného požiaru, nacisti ho využili na upevnenie moci tvrdiac, že bol dielom komunistov a signálom k puču. Vo veľkolepom súdnom procese napokon odsúdili iba Holanďana Marinusa van der Lubbeho. Naopak, ďalší z údajných páchateľov, bulharský komunista Georgi Dimitrov obvinil zo založenia požiaru vysokých funkcionárov NSDAP na čele s Hermannom Göringom. Faktom je, že ničivý oheň bol pre nacistov dobrou zámienkou na zrušenie weimarských občianskych práv a slobôd. Po rozdelení Berlína skončila budova
Reichstagu na území západného Berlína, iba kúsok od ostro strážených hraníc s východnou časťou mesta. V roku 1961 vyrástol na deliacej čiare mesta neslávne známy múr. K čiastočnej rekonštrukcii Reichstagu došlo v rokoch 1961 – 1964, komplexnú rekonštrukciu však podstúpil až po páde železnej opony a znovuzjednotení Nemecka v 90. rokoch 20. storočia. Spolkový snem, tzv. Bundestag, sa presťahoval do niekdajšieho sídla Ríšskeho snemu až deväť rokov po vzniku spoločného štátu, dovtedy sídlil v Bonne.
Kupola
Foto: Pixabay
Rozsiahla renovácia Reichstagu sa začala po roku 1995, podľa víťazného návrhu slávneho anglického architekta Normana Fostera. Jednou z dominánt budovy je sklenená kupola, ktorá je skvelým príkladom prepojenia tradičnej a modernej architektúry. Osou kupoly je lievik pokrytý zrkadlami. Z konštrukcie s priemerom 38 metrov a výškou 23,5 metra je dokonalý výhľad nielen na hlavné mesto Nemecka, ale aj do útrob Reichstagu. Sídlo nemeckého parlamentu môžete navštíviť zdarma, zaregistrovať sa treba vopred.