Jančekova skala sa spája s povesťou o nenaplnenej láske
Pomerne nenáročnú turistiku aj pre rodiny s deťmi ponúka výstup na Jančekovu skalu blízko partizánskej obce Cigeľ či Lehoty pod Vtáčnikom v okrese Prievidza. Turistický cieľ s výhľadom na pohoria na hornej Nitre sa spája s povesťou o nenaplnenej láske.
Jančekova skala je 842 metrov vysoký kopec ukončený skalným výbežkom. Turisti ho navštevujú i v rámci Pochodu vďaky SNP, ktorý sa každoročne koná na pamiatku januárových udalostí v Cigli. K turistickému cieľu sa dostane verejnosť najkratšou trasou od vleku v Cigli.
S Jančekovou skalou a blízkym bývalým kráľovským hradom Sivý kameň súvisí i jedna z povestí o nenaplnenej láske. Janček bol veliteľom vyslúžilcov a dezertérov, ktorí rabovali kraj. So svojou skupinou si trúfol aj na Sivý kameň, tamojšie osadenstvo však hrad obránilo a zo skupiny zajalo zopár útočníkov. Hradný pán Majthényi ich prikázal popraviť, do jedného z odsúdencov – Jančeka sa však zamilovala jeho dcéra Uliša. Janček strávil s Ulišou niekoľko vášnivých nocí. Keď prišiel deň popravy, Uliša dala Jančekovi koňa, otvorila bránu a umožnila mu utiecť. Za Jančekom sa však vybrala hradná stráž, ktorá ho obkľúčila na skale. Ten pre bezvýchodiskovú situáciu zoskočil zo skaly i s koňom a zahynul. Uliša mu zostala do smrti verná a skalu nazvala po Jančekovi.
(TASR, red)
Melichovu skalu nad Detvou vidieť z diaľky, najkrajšia je zasnežená
Svojou majestátnosťou vzbudzuje Melichova skala nad Detvou pozornosť už z diaľky, táto prírodná pamiatka je však najkrajšia, keď je zasnežená. Skala je 30 metrov vysoká a je to zvyšok čela lávového prúdu so zachovanými tvarmi tečúcej lávy. „Nachádza sa na južnom úpätí Poľany a je jednou z najkrajších dominánt Podpoľania. Vyčnieva z prostredia nad malebnou podpolianskou krajinou a je z nej krásny výhľad na Detvu," uviedol pre TASR riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Turistický Novohrad a Podpoľanie Tomáš Krahulec.
Ako dodal, na nižšiu časť skaly sa dá vyliezť a vychutnať si nezabudnuteľný výhľad na detviansku dolinu a okolité vrchy. „K Melichovej skale sa viaže povesť o závistlivej žene s košom na chrbte, ktorá cestou na svadbu skamenela. Návštevníkom schádzajúcim z Poľany po chodníku popri nej zas pripomína turistu s veľkým batohom," spomenul.
Ku skale sa ľudia dostanú turistickou trasou z Detvy, priamo z parkoviska pri Podpolianskom múzeu. „Trasa prechádza okolo kalvárie, kde sa nachádza expozícia drevených vyrezávaných krížov. Turisti prejdú okolo pieskovej bane a cez miestnu osadu Skliarovo sa dostanú k Melichovej skale," zhrnul Krahulec. Pre priaznivcov turistiky trasa pokračuje ďalej na Poľanu po pasienkoch a lesných chodníčkoch okolo skalných útvarov nazývaných Kopa a cez Vrchdetvu. „Menej náročná turistika k skale je zo Skliarova, kde sa dá zaparkovať auto alebo prísť autobusom. Odtiaľ pešo trasa trvá 30 minút," podotkol.
Túru zvládnu aj rodiny s malými deťmi. Príležitostní návštevníci prírody by sa však mali na zimnú trasu vybrať v pevnej vysokej zimnej obuvi. Keď turista prichádza zo Skliarova, tesne pod skalou sa turistická trasa mení na svah, na ktorom je v zime veľa snehu. V tomto úseku netreba nič podceňovať a prejsť ho OOCR odporúča pomaly a zodpovedne. Počítať však treba aj s tým, že po zasneženom kopci je výstup ťažší.
Príchod do cieľa prezrádza vyčnievajúci vrch skaly. Autentickým zážitkom je otočiť sa smerom do doliny a vychutnať si široký výhľad. Pozorovať možno vrchy Siroň, Javor a aj Raticov vrch s dominantným kostolom. Ak budú mať návštevníci šťastie a bude im svietiť slnko, lúky budú plné nepoškodeného žiarivého snehu. V zime je skala výraznejšia ako v lete. Keď je obsypaná snehom a spojí sa s útvarmi, ktoré stvorila príroda, vznikajú najoriginálnejšie fotografie.
Dôležité je pripomenúť, že skala je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Poľana a tá je divou horou. Žijú v nej šelmy a turisti sú tí, ktorí im ich pokoj rušia. O tom, že turisti vchádzajú do ich priestoru, môžu dať vedieť napríklad spevom, pískaním, píšťalkou alebo rádiom na baterku. Netreba to však preháňať. Stretnutí medveďa s ľuďmi v týchto miestach síce bolo viac, vždy sa však zviera zľaklo, ušlo a človeka nenapadlo.
(TASR, red)
Termálny prameň v Lukavici nezapečatili, miestnym slúži na rekreáciu
Foto: TASR
Termálny prameň v Lukavici, kedysi samostatnej obci a dnes mestskej časti mesta Žarnovica, objavili vďaka prieskumnému vrtu na začiatku 80. rokov minulého storočia. Vrt však nikto správne nezabezpečil a termálnu vodu tak miestni obyvatelia dlhodobo využívajú na rekreáciu. Ako pre TASR uviedol primátor Žarnovice Kamil Danko, s rozvojom tejto lokality počítať nemožno, celé územie patrí do vysokého stupňa ochrany európskeho významu.
„Prameň vznikol ako prieskumný vrt hodrušských baní počas geologického prieskumu mapujúceho tektonické zlomy. Keď sa takéto vrty ukončia, mali by ich zapečatiť, teda zabetónovať. Ale oni to neurobili a ukončili ho len ventilom," vysvetlil Danko. Podľa primátora sa po zmene spoločenských pomerov nenašiel žiadny zodpovedný orgán, ktorý by vrt poriadne uzavrel, a ventil nakoniec niekto svojvoľne odstránil.
Podľa primátora má voda vytekajúca z termálneho prameňa teplotu približne 27 stupňov Celzia, rôzne internetové zdroje však informujú o teplote až 35 stupňov Celzia. „Voda, ktorá sa dostáva na povrch, je podchladzovaná. V hĺbke 700 metrov má prameň podstatne vyššiu teplotu," spresnil Danko. Prameň sa podľa jeho slov nachádza na neusporiadaných súkromných pozemkoch, miestni ho však dlhodobo využívajú na rekreačné účely.
V minulosti podľa primátora existovalo niekoľko zámerov, ako termálny prameň využiť na rekreačné, liečebné či energetické účely. S rozvojom lokality však v budúcnosti podľa Dankových slov nemožno počítať. „Najnovšie je celé územie zaradené do vysokého stupňa ochrany európskeho významu, akékoľvek využívanie termálneho prameňa vidím ako veľmi problematické," povedal Danko s tým, že danú skutočnosť samospráva zistila pri tvorbe nového územného plánu mesta.
(TASR, red)
Trnava: Areál vodárne by mohol byť prístupnejší verejnosti
Jedna z dominánt Trnavy, národná technická pamiatka vodárenská veža architekta Emila Belluša, by sa mala stať prístupnejšou verejnosti. Trnavská vodárenská spoločnosť (TAVOS) zvažuje podľa vyjadrenia generálneho riaditeľa Vladimíra Púčika možnosti sprístupnenia časti zhruba päťhektárového areálu, ktorý je jej ochranným pásmom. Na myšlienke spoločnosť spolupracuje s radnicou.
V blízkom čase plánuje TAVOS pod vodojemom revitalizovať zeleň. „Sú tam stromy, ktoré je nutné odstrániť, nahradíme ich novými, vhodnými do daného prostredia," povedal Púčik pre TASR. Pozornosť chcú venovať aj nefunkčnému bazénu. Areál by mal byť podľa jeho slov prístupný v prvom rade školským exkurziám, ktorým by vodári chceli priblížiť princípy fungovania systému, ktorý vodou zásobuje mesto a okolie už sedem desaťročí. Možnosť výstupu na vežu pre verejnosť zatiaľ Púčik nevedel potvrdiť, dôvodom je hlavne bezpečnosť. TAVOS vodojem vysoký 50 metrov Trnavčanom už sprístupnil asi pred desiatimi rokmi, avšak po krátkom čase možnosť vyšliapať do výšky a pozrieť si mesto z tejto perspektívy musel zastaviť.
Vodárenská veža s vodojemom, čerpacou stanicou, bazénom a areálom bola postavená v rokoch 1942 až 1944, funguje od roku 1954. Stavba podľa odborníkov patrí spolu s Kolonádovým mostom v Piešťanoch a budovou Generálnej prokuratúry v Bratislave k tomu najlepšiemu, čo architekt Belluš na Slovensku vytvoril. Most i vodáreň sa umiestnili v prvej pätnástke súťaže České a slovenské stavby storočia 1918 – 2018, ktorú vyhlásili komory stavebných inžinierov SR a ČR pri príležitosti 100. výročia vzniku spoločného štátu. Zhruba desaťročie je veža vo večerných hodinách osvetlená modrastou farbou. Osvetlenie vtedy zavŕšilo projekt obnovy objektu, keď TAVOS opravil exteriér veže a zmenil farebnosť fasády.
(TASR, red)
Náučný chodník Kamenica odkazuje aj na slovenský Semmering
Foto: OZ Kamenica Stará Kremnička
Slovenský Semmering, historickú prezývku železničnej trate vedúcej cez Kremnicu, pripomína náučný chodník Kamenica v obci Stará Kremnička. Okrem toho približuje históriu miestnych bojov počas druhej svetovej vojny a z vrcholu Kamenica ponúka panoramatické výhľady na široké okolie.
„Myšlienka náučného chodníka začala vznikať v roku 2009, keď sme mali v obci rekonštrukciu bojov Slovenského národného povstania aj s ukážkou zrekonštruovaného pancierového vlaku. Pri tejto príležitosti bola pri železničnej trati umiestnená pamätná tabuľa. Veľa ľudí o nej nevedelo, preto sme začali rozmýšľať nad vybudovaním náučného chodníka," vysvetlil pre TASR predseda občianskeho združenia (OZ) Kamenica František Kovár. Chodník bol otvorený v roku 2011, svojpomocne bez finančných dotácií. V roku 2015 pribudlo vďaka sponzorom aj šesť informačných tabúľ.
Náučný chodník sa začína i končí v obci Stará Kremnička, kde približuje jej históriu a niekoľko pamiatok. „Tretia tabuľa je umiestnená v oblasti bojov z druhej svetovej vojny. Nad ňou sa nachádza železničná trať aj s pamätnou tabuľou venovanou pancierovému vlaku," povedal Kovár. Chodník tu vedie popod železničnú trať cez železničný priepust dlhý takmer 70 metrov.
Trasa ďalej pokračuje stúpaním na vrch Kamenica, z ktorého sa pri dobrých podmienkach ponúka panoramatický výhľad na široké okolie. Viditeľný je vysielač na Skalke pri Kremnici, mesto Kremnica, celá Žiarska kotlina i Štiavnické vrchy.
Po zostupe z Kamenice vedie náučný chodník popri bývalej železničnej stanici. Tematicky tu odkazuje na slovenský Semmering, železničnú trať Zvolen – Diviaky, ktorá si aj pre prírodný charakter v okolí Kremnice zaslúžila prirovnanie k známemu rakúskemu zimnému stredisku. „Podľa mojich informácií to vychádzalo z toho, že v časoch Rakúsko-Uhorska to mali Maďari do Kremnice bližšie ako do rakúskeho Semmeringu," prezradil Kovár.
Železničnú stanicu v Starej Kremničke sa OZ Kamenica pokúšalo zachrániť, aj pre jednanie železníc sa to však nepodarilo. „Trvalo im päť rokov, kým sa nám vyjadrili k možnému predaju. Bolo to v takej sume, že si to ani obec nemohla dovoliť, keďže sa rátalo aj s rozsiahlou rekonštrukciou," priznal Kovár.
Absolvovanie celého náučného chodníka Kamenica trvá približne tri hodiny. Prístupný je celoročne, ako však upozornil Kovár, výstup na Kamenicu môže byť v zime náročnejší a terén šmykľavejší. Náučný chodník OZ napojilo aj na ďalšie turistické chodníky v regióne, obec je tak turisticky prepojená so Žiarom nad Hronom, Pitelovou či hradom Šášov.
(TASR, red)
