V kráľovstve skál a oblakov
Prekonajte vlastné ja, odvezte sa ako kráľovná Alžbeta II., vyskúšajte si prácu vysokohorského nosiča. Babie leto je ideálnym časom na Tatry.
Vznikli o nich stovky kníh a dokumentov aj celovečerných filmov. Objavujú sa v mýtoch, povestiach, piesňach vrátane slovenskej hymny či ako logá na oblečení a potravinách. Tatry sú najvyšším pohorím dvoch štátov – vyše päť a pol miliónového Slovenska a takmer 40-miliónového Poľska. O pôvode názvu najvyššej časti Karpát existuje viacero teórií, často skloňované sú výrazy z viacerých jazykov odkazujúce na skaly, skalné štíty či bralá.
Bez ohľadu na význam súčasnej podoby názvu, ktorý je doložený od 10. storočia, tatranské štíty očaria začiatočníkov aj ostrieľaných turistov. Nič na tom nezmenila ani ničivá veterná smršť, ktorá sa prehnala Vysokými Tatrami v novembri 2004 a poškodila tisíce hektárov lesa. Slovenské veľhory povstali z pomyselného popola ako mýtický Fénix a napriek chybičkám krásy prilákajú každoročne desaťtisíce turistov.
Babie leto
Popradské pleso už tradične láka najväčšie množstvo turistov vo Vysokých Tatrách.
Foto: 123rf
Pri poslednom počítaní návštevníkov, ktoré organizuje Tatranský národný park (TANAP) už od roku 1972, prešlo vysokohorským prostredím TANAP-u za jediný deň rekordných 30 232 návštevníkov, čo je o takmer štyritisíc viac ako doterajší rekord spred štyroch desaťročí. Najviac ich lákalo Popradské pleso, spomedzi dvojice sledovaných vrcholov si prvenstvo už tradične udržali Rysy (2499 m).
Ideálnym časom na návštevu je pritom babie leto, dôvodov je viac: stabilné počasie, dobré výhľady, úbytok turistov i pokles cien po letnej sezóne. Najvyššia teplota na Lomnickom štíte dosiahla koncom vlaňajšieho októbra jedenásť stupňov Celzia a prekonala denný rekord. Čo prinesie tohtoročná jeseň, ukáže čas. Magické farby v iskrivom slnku babieho leta však ocenia extrémni vytrvalci aj menej zdatní obdivovatelia strmých skalných štítov.
Vysunutá bašta
Keďže existujú Vysoké, Nízke či Západné Tatry, turista začiatočník môže mať v názvoch chaos. Nízke Tatry sú samostatným pohorím na južnej strane Liptovskej a Podtatranskej kotliny. Na severnej strane kotlín sa týči najvyššie horstvo krajiny – Tatry. Tie sa delia na Západné a Východné, pričom vo Východných Tatrách sú dva podcelky – Vysoké a Belianske (ktoré sa však niekedy nazývajú aj východné).
Najimpozantnejšie končiare vrátane Gerlachovského štítu (2655 m) a Lomnického štítu (2634 m) sú vo Vysokých Tatrách. Bežný turista sa však na ne dostane len s horskými vodcami, ktorí si za výstup a zostup účtujú v závislosti od počtu sprevádzaných osôb niekoľko sto eur. Kondícia a výbava sú nevyhnutnosťou.
Naopak, aj menej zdatný návštevník by mal zvládnuť túru na voľne dostupné Predné Solisko (2117 m). Týči sa nad Štrbským plesom a spolu s Patriou (2203 m) pôsobia ako vysunuté bašty hôr. Sú neodmysliteľnou súčasťou panoramatických záberov z brehov Štrbského plesa, ktoré je s rozlohou 19,8 hektára po Veľkom Hincovom plese druhou najväčšou vodnou plochou pohoria a už vyše 130 rokov sa tu člnkuje. V okolí jazera vyrástla osada Štrbské Pleso – najvyššie položená tatranská osada (1346 m). Priamo z nej vedie lanovka k Chate pod Soliskom (1840 m), takže výpravu si môžete zjednodušiť, pričom z lanovky sa vám naskytne výhľad aj na emblematické skokanské mostíky. Po vystúpení z lanovky je to na vrchol ešte približne hodina. Kto vyrazí od Štrbského plesa, musí počítať s približne troma hodinami.