Stručne povedané: dôvodom časového posunu je, že pravoslávna – čiže ortodoxná – cirkev používa juliánsky kalendár, ktorý ukazuje len 24. december, kým západnými kresťanskými cirkvami – i mimochodom na celom svete v civilnom živote – používaný gregoriánsky kalendár v tom čase ukazuje už 6. január.
Síce drvivá väčšina pravoslávnych veriacich žije v niektorej slovanskej krajine, a na prvý pohľad sa zdá, že v prípade pravoslávie ide o vieru Slovanov, ale v skutočnosti toto slovo je starosloviensky zrkadlový preklad starogréckeho výrazu „orthodoxia". Slovo „orthos" znamená správny, pravdivý, zatiaľ čo „doxia" znamená myšlienku, náuku, chválu – teda pravú vieru. Bulharskí, grécki a pravoslávni kresťania na Blízkom východe prevzali gregoriánsky kalendár v 20. storočí, takže Vianoce oslavujú 24. decembra. Ale v Rusku, na Ukrajine, v Bielorusku, Srbsku a niekoľkých ďalších štátoch Štedrý večer zavíta stále o 13 dní neskôr, teda 6. januára (podľa gregoriánskeho kalendára).
Modlitba v jazyku Cyrila a Metoda
Foto: 123rf
V predvianočnom období pravoslávni veriaci držia pôst. Je tradíciou rozsypať slamu v kuchyni a okolo prestretého stola, aby sa pamätalo, že aj Ježiš sa narodil v slame. Pred štedrou večerou sa umývajú v rieke alebo potoku – ak nie je v blízkosti, tak v snehu alebo v studenej vode. Na Balkáne je tiež zvykom, že kňazi hádžu kríže do riek a jazier, a veriaci sa ponoria do ľadovo studenej vody, aby ich vyhľadali. Po návrate domov sa modlia po cirkevnoslovansky. Tento jazyk je relikviou slovanského nárečia, ktorým sa kedysi hovorilo okolo Solúna a je liturgickým jazykom pravoslávnej cirkvi. Potom gazdiná nakreslí kríž s medom na čelo všetkým, ktorí sedia okolo slávnostne prestretého stola.
Christos raždajetsja!
Štedrý večer (Svjatyj večur) prebieha ešte stále v duchu pôstu, to znamená, že nejedia mäso a nepijú alkoholické nápoje, konzumujú len zákusky, polievku, nejaké kyslé a prípadne ryby. Na Slovensku žijú pravoslávni veriaci väčšinou iba v niekoľkých východných okresoch. U nich zo štedrovečerného stola nesmie chýbať hubová kapustová polievka, pirohy plnené zemiakmi alebo cviklou a makové bobaľky. Menu na Štedrý večer zvyčajne pozostáva z 12 rôznych chodov, ktoré symbolizujú 12 apoštolov – v iných interpretáciách 12 mesiacov. Ak niektorý člen rodiny nie je prítomný, prestierajú aj pre neho.
Po večeri sa rodina a hostia zhromaždia okolo vianočného stromčeka a tradične sa navzájom pozdravujú „Christos raždajetsja! – Kristus sa narodil!". Na to odpovedajú „Slavite jeho! – Oslavujte ho!". Potom všetci idú do kostola na slávnostnú bohoslužbu. Prvý sviatok vianočný – 7. januára – slávia pravoslávni veriaci presvätú Bohorodičku, Máriu. V tých časoch sa už pôst viac nekoná, preto sa na slávnostný stôl podáva najčastejšie pečená hus alebo pečené prasiatko.
Silvestrovské repete
Foto: Unsplash / Annie Spratt
Zaujímavosťou je, že v pravoslávnych krajinách sa so starým rokom lúči dvakrát a nový rok je vítaný tiež dvakrát. Najprv sa silvestrovské zábavy konajú podľa gregoriánskeho (civilného), a druhýkrát podľa juliánskeho (cirkevného) kalendára.
