SPLNENÝ SEN
Vďaka inovatívnej ponuke kaviarní Fresh Corner na čerpacích staniciach Slovnaft sa nemusíte vzdať atraktívnej túry, ani keď vám zlyhajú plány.

Plán bol, ako vždy, vymyslený dobre. Vstať ešte za tmy, rýchlo sa naraňajkovať, sadnúť do auta a najneskôr o ôsmej ráno stáť na parkovisku vo Vrátnej. Naším jasným zámerom bolo vyraziť ešte pred hlavným návalom víkendových turistov na malofatranskú zimnú hrebeňovku.
Na Grúň
Realita však bola o čosi prozaickejšia. Zaspali sme a do auta naskákali bez raňajok. A keďže sme netúžili po obvyklom scenári – obiehať rodinné výpravy smerujúce po žltej značke na populárnu Chatu na Grúni, vynechali sme všetky odpočívadlá. A spoľahli sa na čerpaciu stanicu v terchovskej časti Vyšné Kamence, kde sme natrafili na slovnafťácku zimnú klasiku: sezónny hot dog s cibuľkou aj skvelú kávu, doplnenú pomaly už legendárnou čokoládkou zo slovenskej rodinnej čokoládovne Lyra. Kým syn zvolil párok v rožku s klobáskou, s výdatnou dávkou bielkovín vďaka vysokému podielu mäsa, manžel si doprial československú klasiku z roku 1954 – tresku v majonéze servírovanú v zapečenej žemli. Ako odmenu sme do ruksaku pribalili kúpeľné oblátky Guden Guden z Piešťan.
V PRÍJEMNEJ ATMOSFÉRE
Výdatne posilnení sme onedlho začali výstup na Poludňový grúň (1459 m). Kým v nížinách nebolo po snehu ani chýru, hore nad kosodrevinou sa slnečné lúče odrážali od bielej pokrývky a pred nami sa vinula vytúžená hrebeňovka. Na Chleb (1647 m), tretí najvyšší vrch Malej Fatry, sme dorazili pred najväčším náporom výletníkov, prichádzajúcim z opačnej strany, kde vedie lanovka. Naplno a takpovediac v rodinnej intimite sme si vychutnali pôsobivé výhľady a po vlastných sa spustili do doliny. Nezostupovali sme najkratšou cestou vedúcou popod lanovku – zvolili sme menšiu okľuku. Vybrali sme sa takmer ľudoprázdnym turistickým chodníkom popod najvyšší vrch Malej Fatry – Veľký Kriváň (takmer 1709 m) cez Chrapáky a sedlo za Kraviarskym, kde sme odbočili vpravo na zelenú.
Cestou dolu sme nestretli ani nohu, ľadové ticho prerušoval len náš rovnomerný dych. Keď začala na krajinu padať tma, z ruksakov sme vylovili dve čelovky. Jedna bola nabitá, druhá však iba sliepňala v mrazivom šere a zhasla po 15 minútach. Našťastie nás zachránilo staré svetlo na bicykel, ktoré sme nosili v ruksaku ako Frodo ampulku od Galadriel so svetlom Eärendilovej hviezdy. Našou ampulkou boli baterky zakúpené ráno na benzínke, pre istotu.
Ideálne miesto na šoférsku prestávku
Keď sme dorazili k autu, na takmer prázdnom parkovisku už vládla nepreniknuteľná tma. Na tmavom nebi sa vynorili prvé hviezdy a my sme si vychutnávali posledné minúty v magickej Vrátnej doline.
Hoci ráno to vyzeralo na menej vydarený deň, napokon sme si užili dokonalý rodinný výlet. A keďže sme ho odštartovali na „slovnaftke“, zostali sme jej verní aj pri návrate. Zamarovce neďaleko Trenčína sú približne na pol ceste do hlavného mesta, čo je ideálne miesto na šoférsku prestávku. K chutnej káve (a čokoláde) sme si tentoraz dopriali výborné sladké škoricové slimáky.