Cestovanie po Bergenskej železnici

Je pol deviatej ráno a napriek početným prímestským vlakovým súpravám Osla prichádza na prvé nástupište vlak ťahaný elektrickým rušňom, ktorý je jedinečný a odchádza len päťkrát denne. Je to vlak spájajúci polmiliónové hlavné mesto Oslo s druhým najväčším mestom krajiny, Bergen, ktoré leží na západe krajiny. Celá cesta trvá takmer 7 hodín a stojí za to ju absolvovať. Hoci vozne nevyzerajú luxusne zvonku, vnútri nás čaká nový level cestovania. Trieda s názvom Pluss v týchto vozňoch ponúka obrovský priestor pre nohy, rozklápateľné stolíky, vešiaky a miesto na batožinu tak, že máte skvelé pohodlie. Naviac, príjemným zistením je fakt, že automat na kávu, čaje a horúcu čokoládu tu máte k dispozícii zdarma a bez obmedzení. Pri rezervácii lístka u nórskeho dopravcu, si sedenie vyberte tak, aby ste pri okne nemali priečku, výhľady totiž budú stáť za to. My sme si miesta rezervovali na ľavej strane vlaku, odkiaľ bolo čo pozerať. Vlak sa najprv vinie poľnohospodárskou vlnitou krajinou, prechádza do rozsiahlych lesov popri veľkých jazerách, aby následne stúpal až na vrchol trate v národnom parku Hallingskarvet. Najvyšší bod dosahuje v stanici Finse vo výške 1 222 metrov nad morom. Potom to je ešte 400 metrov klesania, kým vystupujeme v stanici Myrdal.

Uprostred ničoho

V stanici Myrdal nájdete - len stanicu. Nevedie sem žiadna cesta, všade okolo sú skalnaté hory, aké sme na Zemi videli snáď len v severnej Kalifornii. Na druhej strane nástupišťa však stojí štvorvozňový vlak a na jeho oboch koncoch elektrické rušne, ktoré samy o sebe utiahnu aj 40 naložených vozňov. Prečo taká sila na tak málo nákladu? Odpoveďou je sklon trate. Táto železničná trať meria len 20 kilometrov, no počas nich prekonáme prevýšenie cez 800 metrov až do výšky dvoch metrov nad morom pri fjorde. S klesaním 55‰ je práve toto najstrmšia neozubnicová železnica sveta. Nasadáme do postarších vozňov s dreveným obložením vnútri, ktoré však majú svoje čaro. Tu totiž nejde o luxus, ani rýchlosť. Tu ide o zážitky.

Obrie vodopády

Jedna z vecí, ktoré vás na tomto údolí zaujmú, sú miestne vodopády. Asi tri kilometre od dediny Flåm uvidíte po ľavej strane vodopád Rjoandefossen. Má celkovú výšku 241 metrov v troch sekciách. Z nich najdlhšia má výšku 147 metrov – trojnásobok výšky Niagarských vodopádov. Vlak naopak zastavuje pri inom vodopáde, v malom „okne“ medzi dvomi tunelmi. Tento vodopád sa volá Kjosfossen a jeho energia poháňa aj tunajšiu železnicu. Kým v lete a najmä na jar vás privíta ohlušujúca masa vody padajúca na 225 metroch, v zime sme si tu užili prírodné výjavy vytvorené zamrznutou vodou. Po ceste naspäť sme dokonca zistili, že desaťminútová fotozastávka, ktorú tu pre turistov robia, ponúka po zotmení výhľady na meniace sa farebné osvetlenie zamrznutého vodopádu.

Pokojná dedinka Flåm

Po necelej hodine pomalej cesty sa dostanete na miesto, ktoré je jedno z ramien najhlbšieho, najdlhšieho, najvyššieho a najznámejšieho fjordu v Nórsku. O krásach okolia fjordu Sogne sme písali v prvej, aj druhej časti nášho seriálu o tomto unikátnom mieste sveta. Vo Flåme sme si naplánovali asi dve a pol hodiny času. Hoci sa vlak vracal už za pol hodinu, chceli sme si to tu viac užiť a ísť neskorším spojom. Pravdou však je, že pokiaľ sa nevyberiete na niektorú z tunajších túr, či aspoň na odporúčanú vyhliadku Stagestein, nemáte tu moc čo robiť. Ak tu práve nie je zaparkovaná niektorá výletná loď, ktorá vychrlí dve až štyri tisíc fotenia chtivých turistov naraz, je Flåm ospalým miestom, kde vás obklopí ticho a pokoj. Napriek tomu stojí za návštevu múzeum Flåmskej železnice, ktoré je hneď pri stanici a je úplne zadarmo.