Zariadenie, ktoré spĺňa vyššie uvedené nároky na cestovanie, je teardrop trailer, vo voľnom preklade príves v tvare slzy. Malé obytné vozíky vznikli v päťdesiatych rokoch minulého storočia po odrezaní a následnej úprave predných častí trupov lietadiel. Výsledkom bol minikaravan charakteristického tvaru – slzy. Keďže patrí medzi najmenšie karavanové riešenia, jeho filozofia je jasná: spíte vnútri, žijete a väčšinou i varíte vonku. Minimalistické riešenie prináša niekoľko výhod. Teardrop trailer je menší, ľahší a hlavne užší ako klasický karavan alebo obytný príves. Pridajte k tomu nezávislé odpruženie kolies, terénne pneumatiky a máte riešenie, ktoré nie je odkázané iba na širokú asfaltovú cestu. Keďže jeden z výrobcov štýlových vozíkov pôsobí aj na Slovensku, rozhodli sme sa otestovať domáci výrobok – terénne ladený model Bushcamp od prešovskej firmy Procamp.

V prvý deň dovolenky sme kempovali pri taliansko-rakúskych hraniciach. Už počas jazdy sme ocenili, že takmer všetky veci z auta sa zmestili do priestranného Bushcampu. V kempe prišlo na rad premiérové testovanie kuchynky. V prvom rade musíme vyzdvihnúť dostatok modulárnych zásuviek, ktoré sa dajú v prípade potreby vybrať. Naopak, počas cesty ich môžete zabezpečiť proti vypadnutiu. Väčšie boxy majú koľajničkový systém a po vysunutí slúžia ako dodatočná plocha kuchynského dresu. Výsledok? Všetky veci zostali na svojom mieste a prehľadne zorganizované! Nápoje sa už od začiatku chladili vo vysoko efektívnej 35-litrovej chladničke. Batérie vo vozíku sa dobíjali počas jazdy alebo zo solárnych panelov na streche. Vnútorná posteľ bola rozkladacia. Raz nám poslúžila ako lavica na sedenie pri mini stolíku, inokedy ako dvojlôžko s rozmermi 140 × 210 centimetrov. Pre dvoch dospelých ponúkalo pohodlný nocľah bez kompromisu na komforte. Tepelná aj zvuková izolácia boli dokonalé: prespali sme desať hodín napriek nemeckým susedom, ktorí sa celú noc zabávali pri hlasnej metalovej hudbe.

Pri rannom odchode z kempu sme kvitovali tichý hybridný pohon. Na najbližšej čerpacej stanici sme doplna natankovali 70-litrovú nádrž a vyrazili do hôr. Po suchom lete bolo v obrovských korytách málo vody, ale keby bolo treba, vedeli by sme si ju doplniť vďaka praktickému čerpadlu a spoľahlivému filtru. Tečúca voda s umývadlom boli vítaným komfortom, ktorý sme mali všade poruke.

Do Slovinska sme sa prehupli cez vysokohorský priesmyk Passo Predil. Na druhej strane nás už vítali Julské Alpy, vykukujúce z nízkej oblačnosti. Základný tábor sme si rozložili v dedine Bovec na záhrade jednej z raftingových spoločností. Bushcamp sme na nerovnom teréne vyrovnali pomocou štyroch zabudovaných zdvihákov a pustili sme sa do varenia. Na úvod sme si dopriali chladené pivo a hlt whisky. Potom sme nakrájali cesnak a papričky, uvarili cestoviny, posypali parmezánom a aglio olio e peperoncino boli hotové.

Večeru sme si vychutnali pri pohľade na štíty okolitých hôr. Pred prehánkami nás chránila výsuvná markíza typu netopierie krídlo, ktorá Bushcamp obopla a ochránila výsekom v rozsahu 270 stupňov.

Na druhý deň sme vyrazili za dobrodružstvom! Doobeda sme splavili divokú, čistučkú, zelenomodrú rieku Soča. Nasledoval rýchly obed pri našom Bushmane. Popoludní sme sa vydali na najvyšší vrch Slovinska Triglav (2864). Prespali sme vo vysokohorskej chate a vrchol sme dosiahli nasledujúci deň pred obedom. Keďže sme mali paraglidingový padák, plánovali sme z vrcholu odštartovať. To sa však ľahšie povie, ako urobí. Napokon sa to podarilo. Zhruba o hodinu sme pristáli na brehu Soče. Zbalili sme padák a hodili ho do vonkajšieho boxu na Bushcampe, určeného práve na takéto náradie. Nasledovali rozlúčková večera a čapované pivo v miestnej krčme. Výnimočné slovinské dobrodružstvo sa zaradilo medzi najlepšie dovolenkové zážitky aj vďaka štýlovému a praktickému pomocníkovi!