Pizza? Zabudnite na mrazenú a upečte si domácu!

Staré príslovie hovorí – nedokážem uspokojiť každého, nie som pizza! A niečo na tom bude. Len ťažko sa nájde človek, ktorý by si nevychutnal teplé chrumkavé cesto a nevybral si z nekonečného výberu ingrediencií navrch. Hoci najjednoduchšie sa zdá byť zobrať si mrazenú pizzu zo supermarketu, tieto pizze majú svoje negatíva.

Foto: Shutterstock

Keď nakupujete a prechádzate popri pulte s mrazenými pizzami, je ťažké odolať. Tú nádhernú pizzu už vidíte doma na stole. Po otvorení balenia však často prichádza sklamanie z veľkosti, chute aj použitých surovín. Čerstvá pizza je predsa len čerstvá pizza.

Zdravotné nevýhody mrazenej pizze

Foto: Shutterstock

Mrazená pizza má okrem vyššie uvedených možných sklamaní aj zdravotnú nevýhodu. Všetky potraviny, ktoré nie sú vyrobené na priamu konzumáciu, musia mať v sebe látky, ktoré ich konzervujú. A tak majú mrazené pizze vyšší obsah soli, viac mastných tukov aj viac cukrov ako bežná pizza z pece. To všetko sú látky, ktoré škodia nášmu zdraviu. Dôkazom je, že v Amerike, kde je mrazená pizza bežnou rodinnou večerou, je množstvo obéznych ľudí ohromné, kým v Taliansku, v domovskej krajine pizze takýchto ľudí sotva nájdete. Ak sa vám nechce platiť za donášku či nemáte tú možnosť, pizzu si spravíte aj doma – nie je to také ťažké, ako sa zdá.

Cesto na domácu pizzu

Foto: unsplash

Na domácu pizzu potrebujete 500 g múky, ideálne jemnozrnnej múky typu farina 00, ktorú dostanete bežne aj v našich supermarketoch. K tomu pridajte do misky 1 čajovú lyžičku soli. Jeden balíček sušeného droždia rozmiešajte v 325 ml teplej vody a prilejte do misky. Všetko to zamiešajte lyžičkou v miske a potom vyformujte na cesto na doske. Ak sa lepí, pridajte si múku, aj na ruky, čím si ich očistíte od lepkavého cesta. Robte tak, až kým cesto nebude jednotné.

Tajomstvom miesenia cesta je podržať jeden kus cesta prstami jednej ruky a dlaňou zápästia druhej ruky odtiahnuť zvyšok cesta smerom od vás. Prstami ruky, ktorá ťahá, ho opäť zložte k sebe. A opakujte, až kým sa vám nevytvorí valec. Cesto potom otočte o 90 stupňov a zopakujte ešte niekoľkokrát.

Poprášte si dosku a cesto rozkrojte na 4 kusy, ktoré vymiešajte do malých, asi 50 g bochníkov. Plech si posypte semilonovou múkou (ak ju nemáte, tak strúhankou) a položte naň bochníky. Jemne ich posypte múkou a zakryte vlhkou utierkou na 2 hodiny. Odložte na teplé miesto.

Po dvoch hodinách bochníky zdvojnásobia svoju veľkosť. Položte jeden na múkou poprášenú dosku a päsťou ho v strede stlačte. Chyťte cesto za okraje a rozťahajte. Ak sa v ňom urobí diera, zoberte kus cesta z krajov a zaplátajte ju. Prstami stláčajte pizzu tak, aby okraje boli jemne hrubšie, než cesto v strede. A máte pripravený základ pizze.

Od Margherity po vaše chute

Foto: unsplash

O tom, čo na pizzu dáte, rozhodujú vaše chuťové bunky. Taliani majú jasno v tom, že v jednoduchosti je krása aj chuť. Na klasickú Margheritu potrebujete pasírované paradajky, do ktorých nasekajte niekoľko strúčikov cesnaku. Potrite povrch pizze, no neprežeňte to – povrch rozhodne nemusí byť kompletne pokrytý paradajkami. Rovnomerne polejte trochou olivového oleja. Postrúhajte to parmezánom a zoberte jedno balenie mozzarely a rukami ju natrhajte po kúskoch na pizzu. Zoberte lístky čerstvej bazalky a rozsypte ich celé po povrchu pizze.

Rúru si rozohrejte na 220 ºC a pizzu v nej pečte 7 minút. Toping je pritom úplne na vás. A ak máte radi šunku, rukolu, syry, morské plody alebo aj ananás – urobte si ju podľa vlastných chutí. Veď doma vás nik nevidí.

AMI MÉG ÉRDEKELHET