Keďže dostal správy o tom, že ho predbehli, zameral pozornosť na najjužnejšie miesto planéty. O cieli cesty neinformoval ani podporovateľov expedície, posádka sa o ňom dozvedela až na mori. Víťazom bádateľského zápasu medzi tajnostkárskym Nórom a jeho britským rivalom Robertom Falconom Scottom sa stal Amundsen. Nórsku vlajku na južnom póle vztýčil 14. decembra 1911. Nestačilo mu to – ako prvý chcel zdolať Arktídu na lietadle a vzducholodi. Nebojácny bádateľ zomrel pri záchrannej akcii expedície Italia v júni 1928, keď sa jeho hydroplán pravdepodobne zrútil do Severného ľadového oceánu.

Severozápadný priechod

Foto: unsplash

Amundsen a šestica jeho spoločníkov sa vydali na expedíciu po kanadských arktických vodách v roku 1903. S loďou Gjøa sa za tri roky preplavili cez severozápadný priechod. Na výprave sa zoznámil s Inuitmi, od ktorých si Amundsen osvojil pravidlá prežitia za polárnym kruhom vrátane využívania psích záprahov.

Prvý na južnom póle

Foto: unsplash

Amundsen a jeho tím dosiahli južný pól 14. decembra 1911, takmer rok po vylodení v Antarktíde. Britského rivala Scotta predbehli o 35 dní. Amundsen vďačil za svoj úspech precíznemu systému skladov a desiatkam ťažných psov, ktoré sa stali pre polárnikov neskôr aj zdrojom obživy.

Letecky nad pólom

Foto: unsplash

Amundsen túžil po prvenstve aj v arktickej oblasti. Najprv chcel dosiahnuť severný pól na lietadle, no v roku 1925 sa dostal len po 87° 44' severnej zemepisnej šírky. V roku 1926 počas trojdňovej cesty medzi Špitzbergami a Aljaškou preletel na vzducholodi aj ponad severný pól – pravdepodobne ako prvý človek v dejinách.