Pri návšteve Bukurešti nás zaujala najmä pestrá zmes architektonických štýlov. Silný vplyv Francúzska nájdete na tunajšom „malom víťaznom oblúku“, širokých bulvároch aj budovách. K tomu sa však mieša tradičný rumunský štýl a do toho moderné budovy. Nie každá štvrť, ale každá budova je iná. Ako sa tak túlate mestom, prídete až do piateho sektora centra na západnom konci Bulevardul Unirii, bulváru jednoty. A tu vám padne sánka. Na kopci Dealul Spirii sa pred vami týči budova, aká nemá v Európe páru.

Kedysi palác ľudu, dnes Parlamentný palác

Po tom, čo sa Nicolea Ceaușescu dostal k moci, cestoval rumunský prezident aj po svete. Jeho idea majestátneho paláca sa zrodila po návšteve Ázie v roku 1971, najmä Severnej Kórei. Palác slnka Kumsusan v Pchjongjangu sa skutočne na rumunský projekt, ktorý začal v roku 1978, podobá.

Ceaușescu sa k stavbe odhodlal po zemetrasení, ktoré zasiahlo Bukurešť v roku 1977. Využil to na zbúranie časti starej Bukurešti a začal s výstavbou podľa socialistického realistického štýlu. Jeho jadrom bol práve Projekt Bukurešť, dnes známy skôr ako Ceaușescov palác. Jeho stavbu financoval vo veľkej miere z peňazí západu, keďže sa otočil chrbtom k Rusku, čo západu imponovalo.

Výstavba najťažšej stavby sveta

Stavba budovy, ktorá je o 2 % väčšia ako Chufuova pyramída, sa dodnes neukončila. Ešte pri zmene režimu v roku 1989 bolo dokončených len 60 %, hoci pôvodný plán bol zhotoviť ju za dva roky. To vyžadovalo, často nútené, vysídlenie až 40 000 ľudí. Aby sa minimalizovali náklady, bola tu častá nútená práca i práca vojakov. Stavbu mala v rukách vtedy len 28-ročná architektka Anca Petrescu spolu s 10 architektmi a 700 poradcami. S výstavbou sa začalo v roku 1984. Denne sa pracovalo na tri zmeny. V každej robilo asi 5 000 ľudí a spolu bolo do výstavby zapojených asi 100 000 ľudí.

Zaujímavosti Parlamentného paláca v Bukurešti

Pokiaľ do Bukurešti zavítate, nenechajte si ujsť sprevádzanú prehliadku tejto budovy. Aj napriek tomu, že tu od roku 1996 sídli rumunský parlament a sú tu okrem Múzea totality a socialistického režimu aj dve ďalšie múzeá a medzinárodné konferenčné centrá, je budova stále zo 70 % nevyužitá. Správcovia sa snažia maximalizovať podujatia a konferencie na pokrytie prevádzkových nákladov, ktoré sa pri tejto budove rovnajú nákladom na energie stredne veľkého mesta. Budova má 20 poschodí, z toho osem sa nachádza pod zemou.

Ceaușescu sa veľmi bál jadrovej vojny, a tak je tu aj bunker s 1,5-metrovými betónovými stenami, niekoľkými apartmánmi pre štátnych predstaviteľov a telefonickou linkou na všetky podstatné vojenské jednotky v krajine. Budovu spája s významnými štátnymi inštitúciami 20 kilometrov podzemných chodieb. Na východnom nádvorí je aj veľký balkón, z ktorého Ceaușescu rečnil k ľuďom. Keď Ceaușescu, tesne po zemetrasení v roku 1977, stál na mieste budúceho balkóna, spýtal sa, aký široký je bulvár Champs Elyseé v Paríži. Staviteľom prikázal, aby ten „jeho“ bol širší, a tak sa aj stalo.

Ceaușescov palác v číslach

• 365 000 - rozloha paláca v metroch štvorcových
• 85 - nadzemná výška budovy
• 4,1 - váha budovy v tonách
• 4 - miliardy eur je odhadovaná cena budovy
• 6 - počet milimetrov, o ktoré sa každý rok budova prepadne pre svoju veľkú váhu
• 1 milión - metre kubické mramoru použité na stavbu
• 3 500 - váha krištáľu v budove v tonách
• 220 000 - metre štvorcové vlnených kobercov v paláci