Farebná dlažba s výstupkami nie je na okrasu

Len máloktorý človek s dobrým zrakom si uvedomuje zradnosti bežného pohybu na verejnosti pre toho, kto má silné problémy s videním alebo je úplne slepý. Možno ste si všimli žlté či červené chodníky a ich rôzne povrchy na križovatkách, zastávkach či nástupištiach. Nie sú tu len na okrasu. Plnia veľmi dôležitú úlohu.

Foto: Shutterstock

To, čo vyzerá ako pekné dekorácie na chodníkoch, sú v skutočnosti veľmi užitočné informačné odkazy. Žlté a niekedy aj červené tvarované dlaždice na chodníkoch nájdete na okrajoch nástupíšť, zastávok, pred schodmi či križovatkami. Nie sú na ozdobu, ale pre informáciu tým, ktorí majú problémy s videním a pomáhajú im bezpečne sa orientovať vo svete dopravy.

Bezpečne aj so slabším zrakom

Foto: Pexels

Svetová zdravotnícka organizácia hovorí, že vo svete je asi 1,3 miliardy ľudí so zrakovým postihnutím. To je veľké číslo. A život pre týchto ľudí pomedzi tých, ktorí sa prevažne orientujú zrakom, nie je ľahké. Na verejných priestranstvách je najväčším problémom bezpečnosť a orientácia. A práve k tomu pomáhajú farebné a tvarované chodníky. Prečo farebné? Väčšina ľudí so zrakovým postihnutím nie je úplne slepá, a tak im výrazne žlté či červené farby pomáhajú rozpoznať, že musia zvýšiť opatrnosť, lebo sa blíži nejaká zmena. A o tom, aká tá zmena je, viac hovorí reliéfny povrch chodníkov. Tento spôsob zaviedol do sveta Japonec Seiichi Miyake v roku 1965 a japonské železnice ho rýchlo aplikovali na svojich staniciach, odkiaľ sa táto komunikácia rozšírila do celého sveta.

Bublinková dlažba

Foto: Wienerberger

Pred križovatkami a priechodmi pre chodcov nájdete štvorcové betónové dlaždice, z ktorých vystupujú bublinky či pľuzgiere. V pravidelných vzdialenostiach od seba nevidiacemu s paličkou alebo skrz podrážku topánky indikujú, že má zastaviť, lebo je na okraji cesty.

Dlažba s pravidelnými výstupkami

Foto: Premac

Táto dlažba sa od predchádzajúcej líši tým, že sú jej výstupky viac zrovnané do jedného smeru, ktorý indikuje smer vlakového nástupišťa či zastávky hromadnej dopravy. Vďaka nej slabovidiaci vedia, že ísť ďalej je riziko zachytenia vlakom, autobusom či električkou a zároveň vedia, kde je vhodné miesto čakať na ich príchod. Farba môže byť výrazná, ale aj biela – podstatné je, aby bola vysoko kontrastná k okolitému povrchu dlažby. Aj pre ľudí bez zrakového postihnutia je však užitočná – psychologicky určuje hranicu, za ktorou by ste mali stáť, aby ste boli v bezpečnej vzdialenosti od prichádzajúcej verejnej dopravy.

Menčestrová dlažba

Foto: Pixabay

Dlažba s pravidelnými, 6 mm vystúpenými čiarami, tiež prezývaná menčestrová, slúži na všetky ostatné varovania. Zrakovo znevýhodnení tak vedia, že sa blíži okraj schodiska, vstup do budovy, rampa alebo iná prekážka, pred ktorou je nutné spomaliť a mať sa na pozore. Aj tu platí, že viac než farba je podstatný kontrast s okolitým prostredím. Pohyb pozdĺžne menčestrom umožňuje nevidiacemu kĺzať slepeckou paličkou plynule, až kým nenarazí na výstupok, ktorý indikuje spomalenie. Pohybom paličkou zo strany na stranu pomáha orientácii, či človek smeruje v smere alebo čelom k potenciálnemu riziku.

Ak patríte k tým šťastným, ktorí nemajú zrakové znevýhodnenie, tešte sa zo všetkých tých pekných vecí, ktoré denne môžete vidieť. A až budete najbližšie na zastávke či iných verejných priestranstvách, nezabúdajte na to, že farebná dlažba s výstupkami má svoj účel. Neparkujte na nej preto nikdy autá, bicykle ani kolobežky a pokiaľ stojíte na nástupišti či zastávke, nikdy túto dlažby nezakrývajte. Je to esenciálne braillovo písmo na verejnosti pre mnohých ľudí okolo nás.

AMI MÉG ÉRDEKELHET