Dobrodružstvá v ríši vôní

Vhodne vybratým parfumom môžeme vykúzliť vôňu a atmosféru miesta, kde by sme chceli byť v tom okamihu. Používanie parfumu je ako aromaterapia: pomocou vôní dokážeme vyvolať krásne chvíle, príjemné spomienky, rozšíriť čas a priestor pred nami a vo svojich predstavách môžeme opäť navštíviť miesta, ktoré sú nám vzácne.

Foto: Getty Images Hungary

Skutočne dobrý parfum je vyrobený z minimálne 30 až 50 základných surovín – to, samozrejme, závisí aj od toho, či parfumér vysníval ľahkú kvetinovú vôňu alebo osviežujúci citrusový vánok morských solí. Vyznať sa v oblasti vôní sa spočiatku javí komplikovane, ale ak poznáme základné informácie, môžeme sa zúčastniť veľmi vzrušujúcej cesty a dokonca aj objaviteľskej prehliadky. Oplatí sa pustiť do toho!

Každodenná parfumológia: Pyramída vôní

Foto: 123rf

Koncept trojfázovej pyramídy vôní – hlavy, srdca a základu – vytvoril francúzsky parfumér Jean Carles, ktorý laickým zákazníkom poskytuje základné informácie o zložení vonnej kompozície a o usporiadaní a trvanlivosti vonných tónov.

Vône hlavy sa objavujú hneď po nastriekaní parfumu, rýchlo sa odparujú, ale sú nevyhnutné pre počiatočné dojmy. Je to typické pre citrusové plody (citrón, mandarínka, bergamot), eukalyptus, mäta a verbena.

Len čo vyprchajú vône hlavy, zacítime vône srdca, ktoré tvoria telo parfumu a zostanú dlhšie na našej pokožke. Obľúbené vône srdca sú levanduľa, ylang-ylang, aníz, kardamóm, jazmín, klinčeky, muškátový oriešok, borovica, tuberóza, ruža a magnólia.

Skutočná hĺbka parfumu je daná vôňami základu, ktoré v prvých dvoch fázach nie sú alebo sú len mierne cítiť, ale potom vydržia až 24 – 28 hodín. Patria sem okrem iného balzam peruánsky, frangipani, škorica, labdanum, pačuli, vetiver, santalovník, balzamovník a vanilka.

Koleso vôní

Foto: Pixabay

Asi najťažšie je rozhodnúť sa, kde začať svoju cestu za poznaním v džungli tisícov vôní. Pomáha tomu koleso vôní, vytvorené odborníkom na parfumy Michaelom Edwardsom, považovaným za najsofistikovanejší „nos" na svete. Štyri hlavné rodiny kolesa vôní – kvetinové, orientálne, drevité a svieže – nie sú od seba ostro oddelené, pretože existuje medzi nimi prechod.

Kvetinové lúky, hlboké lesy, orientálne korenie, nekonečné more

Foto: 123rf

Kvetinová rodina je najstaršia, jej zložky sa používajú v mnohých známych parfumoch. Vyznačuje sa vôňou čerstvo rezaných kvetov, ako sú ruža, ľalia, tuberóza, zemolez. Takéto parfumy majú sladkú, krémovú vôňu.

Drevité vône zvyčajne pozostávajú zo zmesi bohatých a teplých vôní santalovníka, pačuli, cédra alebo vetivera. Oleje a živice vedú hlboko do kompozície vône, inokedy sú charakteristické sviežimi citrusovými a aromatickými vôňami.

Bohaté esencie orientálnych vôní obsahujú exotické, korenené živice, ktoré vytvárajú drevité a ambrové, výrazne teplé a zmyselné arómy. Občas spájajú aj také pochúťky ako káva, vanilka, škorica alebo čokoláda.

Svieže vône sú rozdelené do niektorých podrodín: citrusovú skupinu charakterizuje pomaranč, mandarínka a bergamot, kým aromatickú levanduľa, koreniny a bylinky. Vo vodnej podrodine dominujú slané morské vône, zatiaľ čo najdôležitejšími vonnými tónmi ovocnej podrodiny sú slnkom vyzreté plody z celého sveta.

AMI MÉG ÉRDEKELHET