Devín, západná brána Karpát
Devín na sútoku riek Morava a Dunaj považovali tu žijúce národy odnepamäti za západnú bránu Karpatskej kotliny. Osada, ktorá po stáročia plnila obranné funkcie, je dnes súčasťou Bratislavy a okolie jej starobylého hradu je obľúbeným turistickým miestom.
Strategická poloha
Podľa archeologických nálezov bolo okolie Devína nepretržite osídlené už od doby kamennej – boli odkryté pozostatky keltského, rímskeho a moravského opevnenia. Rimania tu postavili strážne veže na ochranu jantárovej cesty od Baltského mora až k Stredozemnému moru a neskôr sa stal sídlom moravského panovníka. Palisádový hrad kniežaťa Rastislava na Devíne sa spomína ako Dowina v roku 864 v slávnej východofranskej kronike Fuldské letopisy (Annales Fuldenses). Podľa uhorských kroník tu už v roku 1288 stál kamenný kráľovský hrad Dyven. Už v tom čase to bola jedna z najväčších pevností v Uhorsku, ktorá chránila západné hranice kráľovstva a poddanská dedina hradu sa označuje ako Villa Thebyn.
Za všetkým hľadajte ženu
Hrad, postavený na kopci nad Dunajom a Moravou, bol považovaný za západnú bránu Karpatskej kotliny. Jeho názov pochádza zo slovanského slova deva (mladé dievča). (V oblastiach obývaných slovanskými kmeňmi sa v minulosti volalo tak niekoľko pevností, v ktorých boli zamurované mladé panny, pretože verili, že sa tak stanú nedobytnými.) Je zaujímavé, že takmer vo všetkých legendách súvisiacich s týmto ikonickým hradom zohrávali poprednú úlohu ženy. Jedna taká legenda hovorí o láske rytiera a mníšky, ktorí utiekli pred prenasledovateľmi na hrad, no nenašli východisko a skočili z hradnej veže do búriaceho sa Dunaja. Tam, kde spadli do vody, vyrástla skala, ktorá sa označuje ako Kameň dámy a veža sa volá Mníška alebo Panenská veža. Zámok s dobrodružnou históriou v priebehu rokov mnohokrát zmenil majiteľov a bol niekoľkokrát prestavaný. Po kuruckých vojnách začal pomaly chátrať a napokon ho Napoleonovi vojaci v roku 1809 vyhodili do vzduchu, takže z hradu je dnes vidieť už len ruinu.
Stredoveká atmosféra
Bez ohľadu na to, ktorým smerom prídete k zrúcanine hradu postavenej na strmej skale, výhľad je určite impozantný. Hradby a bašty možno obdivovať aj z promenády popri Dunaji, no skutočný zážitok je, samozrejme, až pri pohľade zblízka. Pôdorys hradu zodpovedá tvaru hradnej skaly, na jeho územie sa dá vstúpiť zo západnej strany cez Moravskú bránu. Veľkolepá kamenná brána medzi dvoma baštami bola postavená v 15. storočí na staršom pevnostnom múre z veľkomoravského obdobia.
Ľavá vetva chodníka na hradnom kopci vedie k miestu, kde v 9. storočí stál moravský kostol. Pravá vetva vedie k zrúcanine stredovekého hradu. Dvojposchodový palác bol postavený v gotickom štýle v prvej polovici 15. storočia, v 16. storočí bol rozšírený o renesančný palác a nové opevnenie. V klenutých priestoroch paláca si dnes možno pozrieť expozíciu Múzea mesta Bratislavy. Na nádvorí hradu je 55 metrov hlboká studňa a vyhliadková terasa vedľa nej ponúka fantastický výhľad na Dunaj a rakúsky štít Braunsberg. V lete sa na hrade pravidelne organizujú hradné hry, hod oštepom, sekerou, streľba šípmi a z prístavu pod hradom sa výletnou loďou dostanete do Bratislavy a Hainburgu.