VYDARENÁ REINKARNÁCIA: JAWA 300 CL

Legendárna Jawa píše nový príbeh v novom šate, ktorý stojí za pozornosť.

Foto: Martin Šulek

Na babete sa vám dali previezť, aj keď ste mali dvanásť. Pionier a Simson boli kvôli radeniu vo vyššej lige. Skutočnou métou však bola Jawa „dvestopäťdesiatka", ktorá bola len pre „veľkých" chlapcov. Ak vám tieto skutočnosti niečo hovoria, znovuzrodená Jawa 300 CL je tu práve pre vaše potešenie.

Vzorom novej Jawy sa stala stará Jawa 250, model 353, takzvaná „kývačka". Vyrábala sa v rokoch 1954 až 1962. Mala dvanásťkoňový dvojtaktný motor s objemom 248,5 cm3, štvorstupňovú prevodovku, karburátor a vzduchové chladenie. Bol to prvý motocykel českého výrobcu s novým typom odpruženia zadného kolesa – výkyvnou vidlicou, vďaka čomu si vyslúžil aj svoju prezývku. Veľa exemplárov jazdí dodnes, čo potvrdzuje rokmi overenú kvalitu a spoľahlivosť. Kývačka doslova obletela svet a modifikovaná sa vyrábala v Turecku i Číne. Čo je však pre pokračovanie jej príbehu dôležitejšie, v rokoch 1960 až 1973 aj v Indii v licencii firmy Ideal Jawa.

JEZDÍ!

Foto: Martin Šulek

Od roku 1973 vyrábali Jawu v Indii pod značkou Yezdi. Miestna legenda hovorí, že názov vznikol po komentári českého fanúšika, ktorý na jej adresu nadšene vykríkol: „To jezdí!" Či to bolo naozaj tak, nevieme dokázať. Každopádne Jawa „yezdila" v Indii do roku 1996, keď sa jej produkcia ukončila. Česko-indický príbeh pokračoval až o desať rokov, keď spoločnosť Mahindra & Mahindra podpísala zmluvu o licenčnej výrobe troch „klasických" motocyklov: Jawa 42, Jawa Perák a Jawa 300.

300 CL


Ďalším míľnikom v príbehu legendy bol rok 2020. Po roku trvajúcom kolotoči vyjednávaní a rovnako náročnom schvaľovacom procese stojíme pred novou Jawou 300 CL. Je radosť vidieť staré známe tvary, oblečené do moderných materiálov a náterov. Bez čerstvej spomienky na kývačku máme dojem, že podoba je takmer dokonalá. Nádrž rovnakého tvaru slzy s červeným lakovaním a ručne nanášanými (!) zlatými linkami. Sedadlo v takmer pôvodnom tvare gitary.

Hoci 300-ka je už vodou chladený štvortakt, hlava valca má rebrovanie pripomínajúce vzduchom chladenú hlavu 250‑tky. Rebrovanie dokonca pokračuje na kryt karburátora. Teda tam, kde bol pôvodne karburátor. Tristovka má už priame vstrekovanie. Svetlo zostalo kruhové, na vrchu sú tachometer a rýchlomer, ktoré sú skutočne retro. Odkladacie priestory po bokoch sú funkčné, skrývajú batériu a súpravu poistiek i kľúčov. Nepatrične pôsobí iba biely plech na teleskopoch pruženia predného kolesa – miesto na indickú poznávaciu značku.

300 CL

Foto: Martin Šulek


Ďalším míľnikom v príbehu legendy bol rok 2020. Po roku trvajúcom kolotoči vyjednávaní a rovnako náročnom schvaľovacom procese stojíme pred novou Jawou 300 CL. Je radosť vidieť staré známe tvary, oblečené do moderných materiálov a náterov. Bez čerstvej spomienky na kývačku máme dojem, že podoba je takmer dokonalá. Nádrž rovnakého tvaru slzy s červeným lakovaním a ručne nanášanými (!) zlatými linkami. Sedadlo v takmer pôvodnom tvare gitary.

Hoci 300-ka je už vodou chladený štvortakt, hlava valca má rebrovanie pripomínajúce vzduchom chladenú hlavu 250‑tky. Rebrovanie dokonca pokračuje na kryt karburátora. Teda tam, kde bol pôvodne karburátor. Tristovka má už priame vstrekovanie. Svetlo zostalo kruhové, na vrchu sú tachometer a rýchlomer, ktoré sú skutočne retro. Odkladacie priestory po bokoch sú funkčné, skrývajú batériu a súpravu poistiek i kľúčov. Nepatrične pôsobí iba biely plech na teleskopoch pruženia predného kolesa – miesto na indickú poznávaciu značku.

300 CL

​​Foto: Martin Šulek


Ďalším míľnikom v príbehu legendy bol rok 2020. Po roku trvajúcom kolotoči vyjednávaní a rovnako náročnom schvaľovacom procese stojíme pred novou Jawou 300 CL. Je radosť vidieť staré známe tvary, oblečené do moderných materiálov a náterov. Bez čerstvej spomienky na kývačku máme dojem, že podoba je takmer dokonalá. Nádrž rovnakého tvaru slzy s červeným lakovaním a ručne nanášanými (!) zlatými linkami. Sedadlo v takmer pôvodnom tvare gitary.

Hoci 300-ka je už vodou chladený štvortakt, hlava valca má rebrovanie pripomínajúce vzduchom chladenú hlavu 250‑tky. Rebrovanie dokonca pokračuje na kryt karburátora. Teda tam, kde bol pôvodne karburátor. Tristovka má už priame vstrekovanie. Svetlo zostalo kruhové, na vrchu sú tachometer a rýchlomer, ktoré sú skutočne retro. Odkladacie priestory po bokoch sú funkčné, skrývajú batériu a súpravu poistiek i kľúčov. Nepatrične pôsobí iba biely plech na teleskopoch pruženia predného kolesa – miesto na indickú poznávaciu značku.

ČISTO NOVÁ

Foto: Martin Šulek

Sme v showroome. Na naše prekvapenie predajca stláča tlačidlo štartovania a... miestnosť sa nenaplnila oblakom dymu ani sklá na výkladoch nevyleteli od hluku z rámov. Motor naskočil a ticho, štvortaktne si pradie. Z výfuku sa nevalí hustý biely dym. V nose nešteklí príjemný smrad spáleného benzínu a oleja, ktorý nám neskôr pri jazde dokonca trochu chýba. Pri bližšom pohľade sklamú iba nedokonale vyzerajúce zvary. Celkovo vraj veľmi záleží od konkrétneho kusa – kto motorku zváral alebo kompletizoval. Naplno tu ožíva legenda o „piatkových kusoch". Preto aj my pre istotu doťahujeme matice a okrem iného centrujeme predný blatník. Obavy ohľadom kvality výrobku sú však zbytočné. Všetko je mohutné a pevné, po dotiahnutí drží.

JAZDA

Foto: Martin Šulek

Berieme motorku na cestu a usmievame sa. Na 250-tke sme naposledy jazdili asi pred dvadsiatimi rokmi. Posed je nízky, pohodlný. Spojka zaberá jemnučko, motor je veľmi vychovaný. Zrejme aj preto, že nemá výkon na rozdávanie. Radenie niektorých stupňov však nejde najhladšie – stroj potrebuje zabehnúť.

Motorka sa na ceste výborne ovláda. Určite k tomu prispievajú nízka váha a po-sed. Pri klopení ľavotočivých zákrut však často „chytáme" o zem bočný stojan. Ten v podstate nie je homologovaný, lebo pri vyklopení sa nevypne motor. Čiže sú dva dôvody na jeho demontovanie. Celkovo 300-ka nezvádza k bezhlavej jazde. Vyhovuje jej 80- až 90-kilometrová rýchlosť, počas ktorej sa motorka aj vodič cítia bezpečne. Na diaľnici sme skúsili aj maximálku, ale zotrvali sme v nej len čas potrebný na to, aby sme boli oprávnení napísať tieto dva riadky. Jednoducho, na znovuzrodenej kývačke si užívate viac výlet ako jazdu. Je vhodná na kratšie, relaxačné výlety po bočných cestách. Vnímate vône okolia – okrem spomínaného spáleného benzínu, lebo 300 CL spĺňa normu Euro 4. Starí chlapivám kývajú, lebo si myslia, že máte krásne „porobenú" 250-tku a vy nevidíte na rýchlomer. Podsvietené ikony na svetle nie sú dobre viditeľné a spodný okraj kompletne zakrýva číslice rýchlostí od 40 do 120 km/h. Vôbec to však neprekáža, lebo 80-tka je presne naspodku: keď ručička smeruje rovno k vám, viete, na čom ste.

POROVNANIE S KLASIKOU

Foto: Martin Šulek

Na druhý deň sa stretávame s človekom, ktorý prešiel na pôvodnej 250-tke až do Indie – Marekom Slobodníkom. Prichádza na svojej „pracovnej" kývačke, ktorá sa ani nesnaží skrývať svoj vek. Motorky si na chvíľu vymeníme a o chvíľu robíme to isté s dojmami. Stará 250-tka je vyššia, ale aj stúpačky má vyššie, a tak máme vo výsledku kolená pod bradou. Prevodové stupne sú štyri, preto sú citeľne dlhšie. Najmarkantnejším rozdielom sú brzdy. Pri prvom zastavení sa zľakneme, že vôbec nedobrzdíme. Marek iba povie: „No, jazdí to, ako keď sadneš na hocijakú novú motorku." Z jeho úst to znie ako pochvala aj kritika zároveň. Je jasné, že úplný pocit pôvodnej Jawy tam nie je. Presne to vystihol: 300-ka jazdí ako moderná motorka, akurát vyzerá spomienkovo. Od Mareka, ktorý si vybudoval živobytie jazdou na starých motorkách a trabante, nemôžeme žiadať lepšie hodnotenie. Pri otázke na cenu sa s láskou pozrie na svoju patinou oblezenú kývačku.

VYDARENÁ REINKARNÁCIA

Foto: Martin Šulek

Ak bola niekedy 250-tka motocyklovým stropom našej mladosti a vyžadovala si skúsenejšieho šoféra, 300-ka prichádza ako príjemný cruiser, ktorý by mohol šoférovať aj ten, čo má za sebou iba skúter. Legendu oživuje vo vernom šate a dovoľuje jej žiť ďalší život vo svete Euro noriem a ABS-iek (aj keď to má iba na prednom kolese). Takže trochu retra tam stále je. A my tlieskame Indom, ktorí sa do Jawy zamilovali ešte viac ako my a potiahli jej príbeh do ďalšej kapitoly.

TOP VLASTNOSTI

Foto: Martin Šulek

DIZAJN: Vždy je ťažké kopírovať dizajn ovenčený rokmi spomienok. Vyrobiť ten istý výrobok z 50. rokov už nejde. Príliš sa však vzdialiť od predlohy znamená pohnevať si potenciálnych zákazníkov. Jawa 300 CL sa triafa do medzipriestoru.

NENÁROČNÁ JAZDA: Ozývajú sa hlasy, že tento motocykel by mohli viesť aj šoféri s vodičským oprávnením kategórie B. Až na nutnosť radiť prevodové stupne s týmto tvrdením súhlasíme.

MOTOR: Má príjemný chod a pekný zvuk, ktorý však neterorizuje okolie. V termínoch Fordu Mustang je permanentne v režime „dobrý sused".

JAWA 300 CL

Foto: Martin Šulek

  • OBJEM: 294 cm3
  • MAXIMÁLNY VÝKON: 17 kW (23 K)
  • POHOTOVOSTNÁ HMOTNOSŤ: 182 kg
  • MAXIMÁLNA RÝCHLOSŤ: 125 km/h
  • ZRÝCHLENIE 0 – 100 KM/H: 13 sekúnd
  • SPOTREBA PODĽA VÝROBCU: 2,6 l/100 km
  • CENA: od 6290 eur
AMI MÉG ÉRDEKELHET