Dúšok kávovej histórie – 1. časť: Café Le Procope, Paríž

Sediac pri šálke espressa by sme si dnes ani len nevedeli predstaviť, že by sa v kaviarni podávala výlučne káva. Kedysi to však bolo prirodzené a trvalo to veľmi dlho, kým sa kaviareň stala jednou z najdôležitejších inštitúcií spoločenského života. V prvej časti nášho seriálu o najznámejších kaviarňach sveta teraz zavítame tam, kde sa to všetko začalo – do kaviarne Le Procope v Paríži.

Foto: Le Procope

Hoci v Istanbule existovali kaviarne už koncom 16. storočia, podľa vzoru ktorých otvorili prvú európsku kaviareň v Benátkach La Bottega v roku 1624, tie sa v dnešnom ponímaní nemôžu považovať za kaviarne – boli to skôr predajné miesta kávy. Chýbala im tá pridaná hodnota, ktorá robí kaviareň tým, čím je: komfortne zariadené miesto na stretávanie sa na dlhé rozhovory, kultúru či tvorivú prácu, ktoré okrem kávy ponúka aj teplé jedlo, zákusky a rôzne nápoje.

Najstaršia kaviareň na svete alebo nie?

Foto:Le Procope

Procope hlása o sebe, že je najstaršou kaviarňou na svete – čo je pravdou aj nie. Podľa mramorovej tabule vedľa jej vchodu ju v roku 1686 založil šľachtic sicílskeho pôvodu Francesco Procopio dei Coltelli, teda, ako ho poznali obyvatelia francúzskeho hlavného mesta, François Procope. Kaviareň na 13 Rue de l’Ancienne Comédie, ktorá tu funguje už viac ako 300 rokov, sa čoskoro stala obľúbeným miestom stretávania sa elity Paríža – spisovateľov, umelcov, filozofov a politikov. François Procope s dobrým vkusom vytvoril nový štýl a tým aj nové odvetvie v pohostinskom priemysle: kúpil zariadenie kaviarne z jedného kúpeľného domu – mramorové stoly, nástenné zrkadlá, krištáľové lustre – všetko, čo je typické pre dnešné kaviarne. Takže v tomto ohľade je skutočne pravdou, že Procope je najstaršou kaviarňou na svete.

Z limonádovne kaviareň

Foto: Le Procope

Miesto s vycibreným vkusom, ktoré sa, mimochodom, spočiatku nazývalo nie kaviareň, ale limonádovňa, lákalo stále viac hostí, ktorí chceli tráviť čas v spoločnosti vzdelaných ľudí a v kultivovanom prostredí. Procope sa časom premenila na literárny salónik, no skutočnou kaviarňou sa stala v roku 1689, keď na opačnej strane ulice otvorilo svoje brány divadlo Comédie-Française a pravidelnými návštevníkmi kaviarne sa stali najväčší spisovatelia, básnici a herci tej doby.

Od encyklopedistov až po zakladateľa Spojených štátov

Foto: Le Procope

Kaviareň Procope sa stala najdôležitejším miestom stretnutí a dokonca aj duchovnou dielňou osvietenstva.Z mramorovej tabule pri vchode sa môžeme dozvedieť, že velikáni svetovej literatúry, politického života a filozofie ako „La Fontaine, Voltaire, encyklopedisti, Benjamin Franklin, Danton, Marat, Robespierre, Napoleon Bonaparte, Balzac, Hugo, Gambetta, Verlaine a Anatole France“ sa tu pravidelne stretávali.

V kaviarni v srdci latinskej štvrte si môžete ešte stále ľahko predstaviť Napoleona, ktorý jednoducho nedokáže zaplatiť svoju konzumáciu a ako zábezpeku zanecháva svoj klobúk. Alebo ako zakladateľ Spojených štátov amerických, Benjamin Franklin, rokuje o vojenskom spojenectve s Francúzskom. Pri pohľade na Voltaireov autentický stôl ožíva kruh, v ktorom vzniklo jedno z najvýznamnejších diel francúzskeho osvietenstva, Encyklopédia. Veľké kaviarne v Paríži na seba upútajú pozornosť veľkolepým ligotom, ale Procope si stále zachováva svoj zdržanlivý, luxusný nádych. Jedinečná atmosféra „matky kaviarní“ bezpochyby nemá konkurenciu.

Foto: Le Procope

AMI MÉG ÉRDEKELHET