Keď španielski kolonizátori v snahe priniesť z Indie cenné čierne korenie priniesli namiesto neho z Južnej Ameriky papriku, nevedeli, akú kulinársku revolúciu spôsobia. Ostrá chuť si okamžite získala popularitu nielen na Pyrenejskom polostrove. Rozniesla sa do celej Európy, na Blízky východ a z neho do Afriky a Ázie. Dnes je súčasťou asi každej kuchyne sveta. Pri cestách vo svete ju nájdete v thajskom jedle pad thai, mexických plnených paprikách, indickej masale, konžskej omáčke pili pili či maďarskom, ale aj slovenskom guláši.
Bomba na vitamín C
Foto: Pixabay
Viete, v akom ovocí je viac vitamínu C ako v pomaranči? Áno, je to paprika. Táto juhoamerická plodina tam vytvorila kuchyňu, ktorá je okrem nej založená na paradajkách, fazuli a kukurici. No zapojiť ju môžete do veľkého množstva jedál. Pomôže vám tiež pri chudokrvnosti, zlepší trávenie a udrží vaše dýchacie cesty zdravé. Paprika vám dodá najbohatšiu zásobu vitamínu C spomedzi všetkej zeleniny a ovocia. A nie je to jediný jej vitamín. V jedinej paprike je vaša celodenná potrebná zásoba aj vitamínu A. Okrem toho obsahuje aj vitamín K a mix rôznych minerálnych látok: draslík, horčík, vápnik, zinok aj železo.
Papriková trikolóra
Foto: Pexels
Hoci papriky sú rôznych farieb, v skutočnosti ide o tú istú rastlinu v rôznych štádiách jej dozrievania. Po odtrhnutí však už farbu nemenia, a tak sa môžete spoľahnúť, že mimo kríčka nedozrejú. A aké sú medzi nimi rozdiely?
Zelená paprika obsahuje viac chlorofylu a kyseliny listovej. Taktiež viac takzvaného vitamínu mladosti – vitamínu E.
Žltá a oranžová paprika je výborná pre vaše oči vďaka obsahu luteínu a zeaxantínu, ale aj pre pružnosť pokožky zastúpením vysokému obsahu karoténov.
Červené papriky sú úplne dozreté a obsahujú viac než desaťnásobok betakaroténu oproti tým zeleným. Ich lykopén chráni pred množstvom tých najrizikovejších typov rakoviny.
Málokto vie, že papriky sa delia na samičky a samcov. Spoznáte ich ľahko – samci majú tri a samičky štyri vypukliny na spodnej strane. Samičky majú viac semiačok a sú sladšie. Hodia sa viac do šalátov, kým samci s korenistejšou chuťou do pečených jedál.
Scovilleho stupnica štipľavosti
Foto: 123rf
Ako jedna z mála rastlín má paprika aj vlastnú stupnicu – stupnicu štipľavosti. Paprika (po latinsky Capsicum) obsahuje kapsaicín, ktorý stimuluje nervové zakončenie jazyka. A miera tejto stimulácie sa udáva v Scovilleho stupnici. Jednotkou je SHU – Scoville heat unit. Kým bežná paprika, známa vo svete tiež podľa španielskeho názvu pimento, má 100 – 500 SHU, čistý kapsaicín má neuveriteľných 16 miliónov SHU. A hoci je toto číslo reálnou odrodou nedosiahnuteľné, svetový rekordér, odroda Carolina Reaper, má pekelnú štipľavosť 2,2 milióna SHU. Na porovnanie, u nás známejšie odrody Jabanero či Tabasco majú 2 500 – 8 000 SHU. A veľmi štipľavé Habaneros sú na Scovilleho stupnici s číslom 100 000 – 350 000 SHU.
A prečo sa trápiť štipľavým jedlom? Milovníci štipľavého jedla nenechajú dopustiť na pocit uvoľnenia a eufórie, ktorý sa pri tomto jedle dostaví. No veľa urobíte aj pre svoje zdravie. Štipľavé papričky vám zrýchlia metabolizmus, uľavia od migrén, liečia trávenie a podporujú tvorbu červených krviniek. Najmä však bojujú so všetkými druhmi zápalov, vírusov, baktérií, plesní a húb, ktoré sa môžu v tráviacom trakte a celom tele vyskytnúť. A keďže sa pri cestách po svete môžete stretnúť so štipľavou kuchyňou často, neobracajte sa k nej chrbtom. Štipľavosť čili papričiek dokáže väčšinou prekonať riziká črevných chorôb, spojené s často nižšími hygienickými štandardmi. Paprika vám tak môže pomôcť zostať fit počas celej svojej dovolenky aj počas celého roka.