Základy Rigy položil v roku 1201 biskup Albert Buksgevden a už na konci 13. storočia sa mesto stalo členom zväzu Hanza, spoločenstva najdôležitejších obchodných metropol na severe Európy.

Druhý zlatý vek

Foto: unsplash

Druhý zlatý vek v histórii tohto pobaltského prístavného mesta nastal koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Stačili dve desaťročia a počet jeho obyvateľov sa vďaka rýchlemu rozmachu priemyslu a obchodu takmer zdvojnásobil. V meste každoročne pribudli stovky nových obytných domov, palácov a sídiel. Väčšinu z nich postavili práve v secesnom slohu, ktorý – popri vplyve rakúskej, nemeckej i fínskej architektúry – obohatil aj tradície miestneho staviteľstva.

Mesto s najväčším počtom secesných budov na svete

Foto: Pixabay

Výsledkom je, že Riga sa dnes môže pochváliť najväčším počtom secesných budov na svete a unikátnou mestskou panorámou, ktorá oslovuje stále nové generácie milovníkov architektúry. Nemožno sa ani čudovať – už názov tohto umeleckého smeru (francúzsky Art Nouveau, nemecky Jugendstil), charakteristického bohatou výzdobou, eleganciou, farebnosťou a ornamentálnym štýlom, naznačoval rozchod so zaužívanými pravidlami. Zoznámte sa s najzaujímavejšími secesnými pamiatkami v Rige.