K vodnému mlynu

Komárno – Kolárovo

vzdialenosť: 20 kilometrov

Pre rodinný víkendový výlet je ako stvorený úsek Váhu pred sútokom s Dunajom. Po bezpečnej ceste vedúcej po hrádzi sa dá dobicyklovať z Komárna do Kolárova s atraktívnym vodným mlynom. Trasa meria jedným smerom 20 kilometrov.
V samotnom Komárne púta pozornosť monumentálna protiturecká pevnosť. Obzrieť sa ju dá počas dvoch až troch organizovaných prehliadok denne. Od pevnosti sa dá odštartovať cyklovýlet proti prúdu Váhu. Len kúsok za mestom sa vynára malé prístavisko a odtiaľ na opačnom brehu vidno sútok Váhu s riekou Nitra. Najväčšou atrakciou výpravy je však určite mlyn v Kolárove postavený na dvoch rovnobežných člnoch. Vďaka replike pôvodného mlyna z Radvane nad Dunajom sa dá pozrieť, ako sa voľakedy v okolí Dunaja mlelo obilie. Kto by spiatočnú cestu predsa len nezvládol, môže zamieriť napríklad do kempu v šesť kilometrov vzdialenej Komoči.

Okolo hradov a priehrady

Horná Streda – Strečno

vzdialenosť: 140 kilometrov

Stredným úsekom Váhu sa tiahne Vážska cyklomagistrála. Časť z nej už v súčasnosti tvoria chodníky s vylúčením motorových vozidiel. V máji 2018 otvorili 13 kilometrov dlhú trasu z Hornej Stredy neďaleko Piešťan do Nového Mesta
nad Váhom. Cestou sa na obzore mihne Tematínsky aj Čachtický hrad, sedem kilometrov za Novým Mestom nad Váhom sa k nebu týči impozantný Beckovský hrad. V októbri 2018 sprístupnili aj štvorkilometrovú cyklotrasu z Púchova k Nosickej priehrade. Pri jej výstavbe narazili aj na termálne pramene. Vznikli vďaka nim kúpele Nimnica. Popri priehrade sa cyklista môže vybrať pokojnou cestou do 15 kilometrov vzdialenej Považskej Bystrice a odtiaľ sa v prípade potreby vrátiť do Púchova vlakom. Pre zdatnejších športovcov sa otvára aj trasa z Považskej Bystrice k Strečnu. Na jej začiatku a aj na konci stoja na vysokých bralách ďalšie hrady.

Dolinami

Ružomberok – Korytnica

vzdialenosť: 23 km

Váh preteká aj cez Ružomberok. Tam sa vynára výborná príležitosť nazrieť do horských dolín Veľkej Fatry a Nízkych Tatier. Od leta 2016 je cyklistom k dispozícii 23 kilometrov dlhá bývalá úzkorozchodná železničná trať do bývalých kúpeľov Korytnica. Na začiatku, keď je ešte človek plný síl, by si mal z hlavnej trasy vyšliapať do UNESCOM chráneného Vlkolínca. Niekdajšia osada drevorubačov sa nachádza v nadmorskej výške 718 metrov, na piatich kilometroch treba zdolať približne 200 výškových metrov. Po návrate k hlavnej ceste smerujúcej na Donovaly sa cyklista po približne 15 kilometroch dostane do Liptovskej Osady. Stojí v nej jediný kostol Cirkvi československej husitskej na Slovensku.
Dá sa tam taktiež odbočiť na starú cestu cez hory, ktorá obchádza Donovaly. Meria 20 kilometrov. Menej náročným variantom je pokračovanie do Korytnice. Kúpeľné budovy síce chátrajú, no majú stále svoje čaro a voľne dostupných je päť prameňov.

K skalnému vodopádu

Fiľakovo – Hajnáčka

vzdialenosť: 14 km

Fiľakovo – Šomoška

vzdialenosť: 17 km

Približne 115 kilometrov južnejšie sa k hraniciam s Maďarskom tiahne ďalšia pre cyklistov mimoriadne atraktívna oblasť. Tvorí ju okolie Fiľakova. Najväčšou atrakciou mesta je hrad. V rokoch 1554 až 1593 odtiaľ Turci vládli takzvanému Fiľakovskému sandžaku. Z Fiľakova sa dá na jeden deň vybrať do 14 kilometrov vzdialenej Hajnáčky, nad ktorou sa čnie bralo pripomínajúce hrad. Ten tam aj stál, no dnes už z neho existujú len schody vytesané do skaly. Podobný osud stihol aj Soví hrad nad neďalekými Šuricami. Z Hajnáčky vedie cesta aj k Pohanskému hradu, tajomnej lávovej hore s pozostatkami keltského hradiska. Na druhý deň môže cyklista z Fiľakova zamieriť inou dolinou do 12 kilometrov vzdialenej Šiatorskej Bukovinky, kde sa začína päť kilometrov dlhý chodník k hradu Šomoška. Na dohľad od hradu nájde návštevník mimoriadny prírodný úkaz – deväť metrov vysokú skalu tvorenú päť až šesťhrannými stĺpmi zo stuhnutej lávy s hrúbkou približne 20 centimetrov. Navodzujú dojem, akoby sa zo skaly liali prúdy vody.

Na kraj sveta

Ulič – Nová Sedlica

Vzdialenosť: 13 km

Snina – Osadné

Vzdialenosť: 20 km

Skvelé podmienky pre viacdňové bicyklovanie sa otvárajú v severovýchodnom cípe Slovenska. Lákadlom je Národný park Poloniny a v ňom aj štyri neveľké lokality, ktoré sú natoľko vzácne, že sa dostali do zoznamu karpatských pralesov chránených UNESCO. Dva z nich, Stužicu a Rožok, nájdete v blízkosti trasy Ulič – Nová Sedlica. Tiahne sa súbežne s ukrajinskou hranicou. Podobne ako pri Fiľakove k dispozícii síce nie sú cyklochodníky, ale premávka je pokojná.
V Uličskom Krivom stojí jeden z približne tridsiatky drevených gréckokatolíckych chrámov, ktoré sa zachovali na našom území. V ďalších dňoch sa dá bicyklovať okolo najväčšej slovenskej nádrže na pitnú vodu Stariny, či vybrať sa zo Sniny na sever do Osadného. Dedinu preslávil dokument o výprave miestnych obyvateľov do vzdialeného sídla Európskej únie – Bruselu. V tamojšom pravoslávnom chráme vybudovali kryptu s pozostatkami ruských vojakov, ktorí v oblasti dnešného severovýchodného Slovenska v úvode prvej svetovej vojny Rakúsko-Uhorsku takmer zasadili rozhodujúcu ranu. Južne od Sniny sa k oblohe dvíhajú Vihorlatské vrchy. Ukrývajú nádherné jazero Morské oko, vyhľadávané bralo Sninsky kameň a okolie najvyššieho vrchu – Vihorlat – je tretím z pralesov zapísaných v UNESCO. Štvrtý prales, Havešovú, nájde východne od Sniny pri obci Stakčínska Roztoka.