Kde sa zem a nebo stretávajú
Foto: unsplash
V Peru sa na mnohých miestach pripomína dedičstvo ríše Inkov z 13. – 15. storočia, ktorého monumentálnou pamiatkou je dobre zachované Machu Picchu. Mesto postavené v nadmorskej výške 2500 metrov medzi pohorím Ánd založil okolo roku 1450 rod Inkov patriaci do indiánskeho kmeňa Kečuov. Toto miesto si nevybrali náhodou, pretože v náboženstve Inkov hralo uctievanie Slnka ústrednú úlohu. Názov Machu Picchu, ktorý sa týči nad oblakmi, znamená v kečuánskom jazyku starý vrch, t. j. miesto, kde sa stretáva zem a nebo.
Inti, boh Slnka
Foto: Pixabay
Machu Picchu nebolo obyčajné mesto, ale letné sídlo inckého vládcu a veľkňaza, ktorého „posvätná štvrť“ fungovala ako vedecké a posvätné centrum. Podľa mýtov bol predkom Inkov Inti, boh Slnka, ktorého symbolizovalo zlato. Inti bol zobrazený ako zlatý kotúč s ľudskou tvárou a lúčmi vychádzajúcimi z jeho hlavy. Jeho synom bol Manco Cápac, ktorý bol považovaný za zakladateľa ríše Inkov. Vládcovia Inkov boli uctievaní ako žijúci predstavitelia boha Slnka. Najposvätnejšími bodmi mesta sú Intihuatana (stĺp Slnka), Chrám Slnka a Chrám troch okien. Inkovia mali mimoriadne znalosti z astronómie a dokázali vypočítať s úžasnou presnosťou polohu Slnka, Mesiaca a hviezd. Dvakrát do roka počas rovnodenností stojí Slnko priamo nad posvätným kameňom Intihuantana, ktorý tak nevrhá žiadny tieň. V deň letného a zimného slnovratu prvé lúče vychádzajúceho Slnka prenikli oknom Chrámu Slnka a osvetlili rituálny kameň vo vnútri.
Stratené mesto
Foto: Pixabay
Keď sa začiatkom 16. storočia objavili španielski dobyvatelia, dni civilizácie Inkov boli spočítané. Ríša sa za pár desaťročí zrútila a Machu Picchu bolo na stáročia vyľudnené a zabudnuté. Hoci sa stratené mesto niekoľkokrát objavilo v niektorých dokumentoch a dokonca aj na mapách, oficiálne ho znovu objavil v roku 1911 americký archeológ Hiram Bingham. Vďaka legendám sa posvätné mesto Inkov stalo svetoznámym – ročne ho navštívia viac ako dva milióny ľudí.