Možno vám už niekedy napadlo, prečo vlastne deťom dávame sladkosti, čokoládové dukáty a mandarínky do čižiem vždy šiesteho decembra. Tento zvyk sa odvíja od štedrosti svätého Mikuláša, ktorý svojou dobrosrdečnosťou inšpiroval mnohých, no v každom regióne Európy sa jeho posolstvo transformovalo do trochu iných tradícií.
O svätom Mikulášovi a príbehoch s ním spojených
Foto: 123rf
Oriešky symbolizujú na Mikuláša mince a guľaté oranžové ovocie zas mešec zlata.
Podobne, ako mnohé iné zvyky v Európe, aj sviatok Mikuláša vychádza trochu z faktov a trochu z rozprávaných príbehov. Faktom je, že Mikuláš sa narodil do bohatej kresťanskej rodiny v Myre, na území dnešného Turecka. Pod týmto názvom mesto už dnes nenájdete, no ak budete na dovolenke v Antalyi pri meste Demra, práve to je premenované antické mesto Myra. Mikuláš vyštudoval v Alexandrii a po návrate sa stal kňazom známym pre svoju pomoc kresťanom. Prakticky celý svoj zdedený majetok použil na pomoc chudobným a ich vykúpenie z biedy. Najznámejším sa stal príbeh, keď chudobný kresťan nemal veno pre svoje tri dcéry. Keďže ich bez vena nemohol vydať, hrozilo, že ich predajú do otroctva a donútia k prostitúcii. Počas troch dní sa im však na okne zjavil mešec zlata, ktorý tomu zabránil. Stálo za ním dobré srdce Mikuláša. Niektoré príbehy hovoria, že mešec bol vhodený oknom a pristál rovno v jednej z čižiem. A tu môžeme hľadať tradíciu odmien deťom, ktoré sa dávajú do čižiem a na okno. Mikuláš sa stal nielen ochrancom ľudí v núdzi, ale aj patrónom detí, námorníkov a cestovateľov. Najviac je však spájaný s deťmi, ktorým prináša sladkosti a tiež oranžové ovocie ako mandarínky a pomaranče, ktoré symbolizujú mešec zlata.
Mikuláš v Liptove aj v Bari
Foto: 123rf
Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša na námestí v centre Liptovského Mikuláša.
Mikuláš zomrel v Myre šiesteho decembra, preto si jeho pamiatku pripomíname vždy v tento deň. No námorníci a obchodníci jeho pozostatky ukradli a v roku 1087 preniesli do talianskeho Bari, kde sú uložené dodnes v kostole Basilica di San Nicola. Jeho meno nesú mnohé miesta aj na Slovensku – napríklad Liptovský Mikuláš, nazvaný po svojom patrónovi. Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša na námestí v jeho centre je najstaršou stavebnou pamiatkou v meste a najväčšou ranogotickou stavbou na Liptove.
▲Mikuláš v Liptove aj v Bari
Foto: 123rf
Basilica di San Nicola v talianskom Bari, kde sú pochované pozostatky svätého Mikuláša.
Mikuláš zomrel v Myre šiesteho decembra, preto si jeho pamiatku pripomíname vždy v tento deň. No námorníci a obchodníci jeho pozostatky ukradli a v roku 1087 preniesli do talianskeho Bari, kde sú uložené dodnes v kostole Basilica di San Nicola. Jeho meno nesú mnohé miesta aj na Slovensku – napríklad Liptovský Mikuláš, nazvaný po svojom patrónovi. Rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša na námestí v jeho centre je najstaršou stavebnou pamiatkou v meste a najväčšou ranogotickou stavbou v Liptove.
▲Mikuláš naprieč Európou
Foto: 123rf
Mikuláš je významným svätcom najmä pre ortodoxných kresťanov, keďže v tomto náboženstve je patrónom všetkých svätých. V krajinách ako Grécko, Bulharsko či Rusko však nenosí darčeky. Na jeho počesť ľudia usporadúvajú hostiny pre rodiny a známych. Keďže však spadajú do pôstneho obdobia, podáva sa najmä ryba.
Tradícia Mikuláša tak, ako ho poznáme u nás, je veľmi podobná naprieč stredoeurópskym priestorom – od Rumunska po Slovinsko a Česko. Dobrého Mikuláša rozdávajúceho sladkosti sprevádza anjel a čert, symbolizujúci boj dobra so zlom vnútri každého z nás. V mnohých regiónoch Poľska a Ukrajiny si deti sladkosti nenájdu v topánke, ale pod vankúšom.
V nemecky hovoriacich krajinách zas postavu čerta strieda Krampus. Táto postava, ktorá je spolovice kozou a spolovice démonom, pochádza z nemeckého folklóru. Odstrašuje tým, že berie zlé deti do vreca.
Vo Francúzsku sa zas traduje príbeh o troch deťoch, ktoré sa stratili a ktoré našiel, vzal a zabil zlý mäsiar. Svätý Mikuláš im však vrátil život a je tak už navždy ochrancom všetkých detí. Dostávajú sladkosti ako briošku alebo perníky, ktoré nosí malý somárik v košíku na svojom chrbte.
Od Sinterklaasa k Santa Clausovi
Foto: 123rf
V Holandsku deti nechávajú v topánkach mrkvu alebo seno pre koňa, na ktorom podľa príbehu Mikuláš jazdí.
Zaujímavá je aj tradícia v Holandsku a Belgicku. Tu sa traduje, že Mikuláš prichádza parníkom zo Španielska a jazdiac krajinou na koni rozdáva darčeky. Deti mu preto pre jeho koňa v topánkach nechávajú mrkvu či seno.
Práve v Holandsku môžeme nájsť aj paralelu, ako sa z Mikuláša stal Santa Claus. Po holandsky sa totiž povie Sinterklaas. Svoje tradície si so sebou vzali aj osadníci, ktorí zakladali osadu New Amsterdam, dnešný New York City. Zvukovým spodobnením sa zo Sinterklaasa stal Santa Claus. Po spojení s príbehom o starom dobrosrdečnom mužovi, ktorý obdarovával deti v príbehoch severského folklóru, sa časom zrodil Santa Claus tak, ako ho poznáme dnes.