V starovekom Ríme sa spájala s posledným mesiacom v roku najdôležitejšia slávnosť s mystériom nepremožiteľného Slnka (Sol invictus) a znovuzrodením svetla. V priebehu histórie si takmer každý ľud a náboženstvo uctievalo zimný slnovrat, teda víťazstvo svetla nad tmou, ako jeden z najdôležitejších sviatkov.
Zimný slnovrat a Vianoce
Foto: 123rf
Znovuzrodenie boha slnka Mithrasa oslavovali Rimania 25. decembra a v dôsledku vplyvu náboženstiev na seba – alebo práve na základe veľmi vedomého plánu – okolo roku 140 nášho letopočtu sa spájal deň narodenia Ježiša s týmto populárnym sviatkom. Tento dátum nakoniec v roku 350 pápež Svätý Július I. posvätil dekrétom.
Prvá adventná nedeľa (príchod, „adventus Domini" = príchod Pána) pripadá vždy štyri nedele pred 25. decembrom, keď zapaľujeme prvú sviečku adventného venca. Každá sviečka na venci – pôvodne tri fialové a jedna ružová – má svoju symboliku: viera, nádej, láska a radosť. Sviečky by sa mali zapaľovať v nedeľu (v poradí proti smeru hodinových ručičiek), vždy o jednu viac, čo symbolizuje príchod vychádzajúceho svetla.
Svetlá vianočného stromčeka
Foto: Pexels / Jonathan Borba
Tradícia stavania vianočného stromčeka sa tiež viaže k slnovratu – dokonca aj v starodávnych kultúrach sa vyrábali vence proti duchom vyrobené zo vždyzelených rastlín a borovicových konárov. V Uhorsku si grófka Terézia Brunszvik v roku 1824 prvýkrát postavila vianočný stromček a tento zvyk sa rýchlo rozšíril v kruhu bohatých.
Slovenský aj maďarský folklór vítajú zimný slnovrat s mnohými tradíciami, z kresťanských zvykov je najznámejšie koledovanie a jasličkovanie, ktoré rozprávajú príbeh o narodení Ježiša.
Chanuka
Foto: Getty Images Hungary
Kresťanstvo je mladším bratom judaizmu. V spojitosti s chanukou, ktorá spadá na koniec roka, sa možno aj preto často hovorí o židovských Vianociach. Tieto dva sviatky spája iba symbolika svetla (a darovanie), preto počas adventu môžeme často vidieť v oknách sviečky evokujúce židovský svietnik, menoru. Avšak sviečky zoradené jedna za druhou nepoukazujú na advent, ale na najväčší zázrak v židovskej histórii.
Chanuka je osemdňovou oslavou svetla, keď si Židia pripomínajú víťazstvo nad sýrskymi Grékmi (v roku 165 pred n. l.), znovuzasvätenie Jeruzalemského chrámu a zázrak plameňa, ktorý horel osem dní. Po tom, čo Židia znovu dobyli sväté mesto a oslobodili chrám, v ktorom zažali večné svetlo, začala sa osemdňová inauguračná ceremónia. Avšak našli len na jeden deň postačujúce množstvo kóšerového oleja, ktorým mohli zapáliť sedemramennú svätú menoru. Podľa legendy sa stal zázrak: plameň horel osem dní, pokým sa pripravil nový vysvätený olej. Tento zázrak pripomína chanuková menora, chanukija. Menoru od chanukije rozlišuje to, že namiesto siedmich má osem ramien, resp. deviate miesto dostala pomocná sviečka „šámes", ktorej plameňom sa zapaľujú ostatné sviečky.