Očarujúco desivé

Vezuv je jedinou aktívnou sopkou v kontinentálnej Európe, všetky ostatné európske sopky sú na ostrovoch. Keďže mala v minulosti niekoľko katastrofálnych erupcií a v jej bezprostrednej blízkosti žijú viac ako tri milióny ľudí, je považovaná za jednu z najnebezpečnejších aktívnych sopiek na svete.

Vezuv, ktorý je dnes vysoký 1281 metrov, bol pôvodne oveľa vyšší. Súčasnú podobu sopky, ktorá sa nachádza na pobreží Neapolského zálivu asi deväť kilometrov od mesta, vymodelovala jej najznámejšia erupcia, ku ktorej došlo 24. augusta roku 79 nášho letopočtu. Hora doslova explodovala, dobové záznamy svedčia o sile erupcie: za jediný deň pokryla všetko v 20-kilometrovom okruhu niekoľkometrovou lávou a popolom. Erupcia sa stala osudnou pre viaceré blízke mestá – Pompeje, Herculaneum, Oplontis a Stabiae. Za svoju novodobú turistickú atrakciu však región vďačí práve tejto prírodnej katastrofe. Pod vrstvou sopečného popola bolo všetko dokonale zachované: budovy, cesty, nástroje, pozostatky zvierat a ľudí. Paradoxom je, že ničenie Vezuvu urobilo Pompeje svetoznámymi, keď o mnoho storočí neskôr archeológovia odkryli kedysi prosperujúce staroveké mesto spod stvrdnutej vrstvy popola.

Prechádzka po okraji krátera

Prechádzka po okraji krátera aktívnej sopky nie je každodenným zážitkom – v prípade Vezuvu to však je možné. Na sopku sa dá dostať nielen v rámci organizovaného zájazdu, ale aj individuálne – dá sa k nej dostať autom alebo autobusom z Pompejí a Herculanea. Z parkoviska vo výške 1050 metrov nad morom musíte ku kráteru prejsť peši ešte asi 20 minút, ktorého návšteva stojí 10 eur. Zo sopky sa naskytá úchvatný výhľad na Neapolský záliv a na svahoch môžete pozorovať bohatú faunu a pestrú flóru. Národný park Vezuv vznikol na ochranu unikátnej biosféry a archeologických pamiatok, ktoré ponúkajú toľko fascinujúcich zaujímavostí, že sa mu oplatí venovať niekoľko dní.

Vulkanologické observatórium

Ľudia vždy so záujmom sledovali túto sopku a svojsky aj dokumentovali jej erupcie, no inštitucionalizované vedecké pozorovanie sa začalo až v roku 1845, keď bolo vybudované Observatórium Vezuv. Ústav má prvoradý význam pri predpovedaní budúcej erupcie, preto priebežne vykonáva seizmické merania a analyzuje zloženie sopečných plynov vyvierajúcich z fumarol (trhliny v zemskom povrchu). Vezuv naposledy vybuchol v roku 1944 – vtedy sa vrchol sopečného kužeľa zrútil, v dôsledku čoho sa nielen znížil o 200 metrov, ale zmizol aj stáročia viditeľný kúdol dymu. Vďaka kúdolu dymu bol Vezuv veľmi veľkolepou sopkou, pretože neustále „fučal“ – miestnym vraj veľmi chýba.

Zaujímavé fakty o Vezuve

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Zuzana Mácsai Gábiková (@zuzgabikova)

• V roku 600 pred n. l., keď boli Pompeje založené, sa sopka vypínala až do výšky takmer 2000 metrov.
• Od posledného výbuchu má sopka 2 vrcholy: vlastný Vezuv je 1281 m vysoký, vedľajší vrchol (Monte Somma) meria 1132 metrov.
• Hlavný kráter je hlboký 300 metrov a má priemer 600 metrov.
• Najznámejšia a najničivejšia erupcia sa udiala v roku 79 n. l., no veľké škody spôsobili aj erupcie v rokoch 472, 512 a 1631.
• Vezuv vybuchol šesťkrát v 18. storočí, deväťkrát v 19. storočí a iba trikrát v 20. storočí: v rokoch 1906, 1929 a 1944.