ŠKODA ENYAQ I V 80: ATRAKTÍVNY (ELEKTRO) KONKURENT

S príchodom Škody Enyaq začínajú elektromobily oficiálne existovať aj u nás.

Foto: Martin Šulek

V našich zemepisných šírkach sa pojem auto takmer zhoduje so značkou Škoda. Hoci elektromobilita už pár rokov bojuje o svoje miesto pod slnkom, až po uvedení prvého veľkého, plne elektrického auta od „domácej" značky ju začína našinec akceptovať. Až keď začala „škodovka" vyrábať elektromobily, mení sa sci-fi na realitu. A ako býva u českého výrobcu zvykom, hneď triafa klinec po hlavičke.

BEZ KOMPROMISOV

Foto: Martin Šulek

Už pri prvom odhalení modelu Enyaq máme dojem komplexného auta: je veľké a priestranné, nižšie ako tradičné SUV, ponúka slušnú paletu výkonov i dojazdu a interiér pôsobí dokonca prémiovo. Vonkajším dizajnom sa radikálne líši od svojej koncernovej dvojičky VW ID.4. Je to jednoznačne Škoda. A verejnosť ju všeobecne vníma ako krajšiu z dvojice. Každopádne pôsobí ako klasické auto, svoju „elektrickosť" okolo seba zbytočne nevytrubuje. Časť prednej masky, za ktorou býva obyčajne chladič, vie síce svietiť, ale iba pri vyšších verziách a za príplatok.

Zaujímavejším bonusom karosérie a platformy, priamo navrhnutých pre elektrický pohon, je vnútorný priestor. Enyaq má dostatočne veľký kufor – už tradične väčší ako ekvivalent od VW, a ponúka nadštandardný priestor na zadných sedadlách. Inými slovami: vďaka malému elektromotoru a batériám skrytým pod podlahou je Enyaq kratší ako Octavia a rázvorom sa doťahuje na Superb.

INTERIÉR NA VÝBORNÚ

Foto: Martin Šulek

Interiér Enyaqu je príjemným spojením klasiky a budúcnosti. Materiály sú tradičné. Tvarovo cítiť snahu o dodržanie klasického interiéru, na aký sme zvyknutí. Výsledok? Nastupujeme do síce novej a honosne pôsobiacej, ale predsa len „škodovky". Nečakajú nás čisté plochy ani displeje, nesadáme si do interiéru pripomínajúceho vnútro mesačného modulu. Palubná doska pritom takmer zmizla a nahradil ju malý farebný displej, zobrazujúci rýchlosť, stav batérie či asistentov. V podstate všetky potrebné údaje sú v minimalistickej forme.

Informácie sú ešte dupľované na head up displeji – sú nasvecované do zorného poľa vodiča na predné sklo. Táto kombinácia je výborná, neuberá vodičovi na pozornosti pri sledovaní cesty. Kvalita nasvietenia je vysoká a zaobíde sa bez pomocného výsuvného štítka. Jednoducho tak, ako sme zvyknutí pri prémiových značkách. Stredový displej s uhlopriečkou 10 až 13 palcov nahrádza minimalizmus palubnej dosky.

Väčší variant je až monumentálny a keby infotainment fungoval rýchlejšie, respektíve sa nezadrhával, zaslúžil by si pochvalu. Tá môže smerovať iba ku grafickému spracovaniu. Celkovo je multimediálny a navigačný systém Achillovou pätou Enyaqu.

VYUŽITEĽNÉ POMOCNÉ SYSTÉMY

Foto: Martin Šulek

Čo je však vyladené dobre, a to nebýva pravidlom, sú asistenčné systémy. Varovanie pred prichádzajúcou premávkou pri cúvaní, čiarový asistent, kolízne brzdenie, ale hlavne adaptívny tempomat.

Túto funkciu spolu s čiarovým asistentom zvykneme vo vozidlách pravidelne vypínať. Väčšinou fungujú premotivovane, necitlivo a neplynulo. V Enyaqu je čiarový asistent znesiteľný, vibruje a koriguje riadenie naozaj až pri kontakte s čiarou. Aj adaptívny tempomat funguje, ako má. Pri detekovaní pomalšieho vozidla pred sebou najprv vozidlo označí na head up displeji a potom mierne spomaľuje. Po vyhodení smerovky opäť plynulo zrýchli. Tak to má vyzerať! Rekuperáciu je možné stupňovať pádlami pod volantom, po zošliapnutí akcelerátora sa však nastavenia vrátia do automatického režimu. To je trochu škoda.

V automatike si auto samo dobrzďuje: do zákrut, pri detekovaní zníženej rýchlosti značkou alebo za pomalšími autami. Je to trochu nezvyk, ale proces prebieha nevtieravo. Navyše, po brnknutí po plynovom pedáli sa brzdenie ihneď abortuje. Určite sa však nájdu šoféri, ktorým to bude prekážať.

ZVLÁDNE AJ DLHÚ TRASU, ALE NIE ČASTO

Foto: Martin Šulek

Spotrebu a dojazd si zámerne nechávame na záver. So zvyšujúcou sa kapacitou batérií a znižujúcim sa časom potrebným na ich nabitie to prestáva byť témou. Enyaq sa predáva pod označením 50, 60 alebo 80. Číslo vyjadruje kapacitu batérie. Tá je v skutočnosti väčšia ako číslo označenia a jej využiteľná časť je zase trochu menšia. V prípade nami testovanej 80-tky to je 82 kW, z čoho je využiteľných 77 kW.

V meste tak dokážete najazdiť 500 kilometrov, mimo neho 430 kilometrov a na diaľnici až 350 kilometrov. Prax môže byť samozrejme iná, ako sme si mohli vyskúšať na našej ceste na Tour de France. Cestovali sme so strešným boxom a dvoma bicyklami v nosiči na ťažnom zariadení, takže naša spotreba bola vyššia. K tomu si treba pripočítať fakt, že nabíjačky nie sú na každom kroku a v dojazde sme si pre istotu vždy nechávali rezervu. Výsledok: nabíjali sme každých 200 až 250 kilometrov, čo je na 1500-kilometrovej trase celkom náročné.

Na rýchlonabíjačke sa však Enyaq nabije na 80 percent už za pol hodiny, takže s nabíjaním sa dajú spojiť káva a občerstvenie. Počas nabíjania v aute funguje klimatizácia, dá sa v ňom preto aj posedieť a počkať. Naša cesta do Francúzska bola na túto formu dopravy už trochu extrémna, ale stojíme si za tým, že jedna dovolenka za rok na menej extrémnu vzdialenosť sa dá s Enyaqom prežiť. V domácom teste spotreby dosiahol Enyaq výborné hodnoty, a to v kombinovanom režime aj na okruhu mestskej spotreby. Napriek nekompromisným rozmerom sa zaradil medzi najúspornejšie elektomobily, ktoré sme merali. Mestskú spotrebu vykázal na úrovni 15 kWh a kombinovanú na úrovni 18 kWh.

AKO AUTO VÝBORNÉ

Foto: Martin Šulek

Samotné šoférovanie a cestovanie s Enyaqom je príjemný zážitok. Posádke sa zavďačí tichom a priestorom. So svojimi 190 centimetrami sme sa mali aj na zadnom sedadle kráľovsky. Šoférovi ponúka okamžitú akceleráciu na požiadanie a nečakane dobrý podvozok.

Keď sme na Tour de France, naháňajúc pelotón, uháňali v organizátorskom Enyaqu po odstavenej ceste, nechápali sme, ako so svojou váhou a na pomerne úzkych pneumatikách dokáže zatáčať. Komfort bol vzhľadom na použité 21-palcové (!!!) disky nadštandardný. Na extrémnejších dierach to síce buchlo, ale inak bol Enyaq podvozkovo až plavný.

Absencia prevodovky dáva jazde plynulosť a Enyaq sa, tak ako spravidla každý elektromobil, zaradí na opačný koniec šoférskeho zážitku. Nie je to jazda s podraďovaním a vytáčaním motora do červených čísel. Je to bezstarostná, tichá a pohodová jazda. A to má veľa do seba!

HENDIKEP SA ZNIŽUJE

Foto: Martin Šulek

Aj keď je nám jasné, že elektromobily aktuálne nemajú šancu nahradiť autá so spaľovacími motormi, začínajú im vytvárať konkurencieschopnú alternatívu. Enyaq má už pomerne malý hendikep dojazdu, a zároveň ponúka viac v oblasti priestoru, komfortu a kvality cestovania.

Najväčší zmysel stále dáva tým, ktorí ho môžu nabíjať doma a používať na mestské a krátke trasy počas dňa. V prípade potreby však dokážu s Enyaqom zvládnuť aj dlhšiu cestu. Škoda si dala s jej prvým plnohodnotným elektromobilom načas, ale výsledok stojí za to.

TOP VLASTNOSTI

Foto: Martin Šulek

SPOTREBA: Nevieme, ako to Škoda robí, ale jej modely sú vždy úspornejšie ako sesterské klony od VW a SEATu. Platí to aj na poli elektrického pohonu.

VNÚTORNÝ PRIESTOR: Škoda už tradične ponúka okrem lepšej spotreby aj väčší kufor. Aj tu Enyaq boduje. Okrem batožinového priestoru a priestoru na zadných sedadlách je interiér plný využiteľných odkladacích boxov.

„PLUG AND PLAY": Po odomknutí a nasadnutí do vozidla stačí zaradiť smer vpred a sme v pohybe. Žiadne štartovanie či inicializácia systému nie sú potrebné.

ŠKODA ENYAQ IV 80

Foto: Martin Šulek

  • MOTOR: elektrický, synchrónny s permanentným magnetom
  • MAXIMÁLNY VÝKON: 150 kW (204 k)
  • MAXIMÁLNY KRÚTIACI MOMENT: 310 Nm
  • SPOTREBA PODĽA VÝROBCU: 16,6 – 18,0 kWh/100 km
  • SPOTREBA V TESTE: 17,9 kWh/100 km
  • ENYAQ IV OD: 34 590 eur
  • CENA TESTOVANEJ VERZIE: 62 130 eur
AMI MÉG ÉRDEKELHET