Foto: Shutterstock
Napriek všetkým ťažkostiam sa starogréckej romejke podarilo prežiť do 21. storočia, ale vedci sa teraz obávajú, že bez zásahu by mohla čoskoro zaniknúť. V súčasnosti tento jazyk aktívne používa len niekoľko tisíc ľudí v horských dedinách v Turecku, preto sa hovoriaci romejkou vyzývajú, aby sa pokúsili zachrániť zanikajúci dialekt prostredníctvom online kurzov.
Jazykovedci sa obávajú, že jeden z najstarších zachovaných jazykov na svete, starogrécka romejka, je čoraz viac ohrozený. Týmto jazykom hovorí už len niekoľko tisíc ľudí žijúcich v horských osadách severovýchodného Turecka a jeho zachovanie nie je najľahšou úlohou, keďže
romejka je výlučne ústny jazyk bez písomnej formy.
V období 15-19. storočia, keď sa región dostával čoraz viac pod vplyv islamu, a teda Osmanskej ríše, väčšina ľudí prešla na turečtinu.
Foto: Unsplash
V blízkosti osady Trabzon sa však niektorým moslimským komunitám podarilo zachovať fragmenty jazyka až donedávna.
Konverziu na islam v Malej Ázii zvyčajne sprevádzal prechod na turečtinu, ale komunity v údoliach si zachovali rímčinu. V dôsledku islamizácie si dokázali zachovať niektoré archaické črty, zatiaľ čo kresťanské grécky hovoriace komunity sa priblížili k modernej gréčtine − najmä v dôsledku rozšíreného školstva v 19. a 20. storočí
− vysvetľuje Ioanna Sitaridou, lingvistka z Cambridgeskej univerzity.
Vďaka tomu je tento jazyk živým spojivom so starovekým gréckym svetom: lingvisti v ňom identifikovali črty, ktoré ukazujú, že romejka má viac spoločného s Homérovým jazykom ako s modernou gréčtinou.
Jedným z takýchto znakov je používanie infinitívu, tvaru slovesa, ktorý sa môže použiť ako podstatné meno, prídavné meno alebo príslovka.
Používateľ modernej gréčtiny by napríklad povedal „chcem, aby som vyrazil", zatiaľ čo v romejke sa to isté vyjadruje slovným spojením „chcem vyraziť"
− ilustruje IFL Science.
V súčasnosti používanie tejto formy vymizlo vo všetkých gréckych dialektoch. Nám sa to môže zdať ako zanedbateľný rozdiel, ale príklad ukazuje, že romejka je priamym potomkom helenistickej gréčtiny, na rozdiel od súčasnej gréčtiny, o ktorej možno povedať, že má svojho predka v stredovekej gréčtine.
Romejka sa považuje skôr za sestru ako dcéru modernej gréčtiny
− dodala Sitaridou.
Profesorka Sitaridouová strávila posledných 16 rokov štúdiom romejky a teraz sa snaží o jej záchranu. Časť tohto času strávil v oblasti Trabzonu v spoločnosti hovoriacich, z ktorých väčšina má viac ako 65 rokov.
Práve preto sa tak obáva, že jazyk nadobro zanikne. Hoci sa už hŕstka mladých ľudí učí, je otázne, či to bude stačiť na to, aby romejka prežila ďalšiu generačnú výmenu.
V každom prípade, aby sa zachovala, Sitaridouvá vytvorila platformu s názvom Crowdsourcing Romeyka, na ktorú môžu ľudia nahrávať zvukový materiál v romejke.
Sledujte aj naše profily na sociálnych sieťach, aby ste neprišli o žiadne novinky:
Pod menom Drive Slovensko nás nájdete na TikToku, Instagrame, YouTube aj Facebooku.