Po vlčích stopách na koni

Východné Karpaty sú územím, kde ešte stále nájdete nedotknutú divočinu či pralesné porasty tak, ako u nás rástli celé tisícročia. V obci Suchá v okrese Stropkov môžete nasadnúť na chrbát jedného z huculských koní a vydať sa spolu so sprievodcom na nevšedné dobrodružstvo po stopách vlkov. Pri troche šťastia sa vám podarí naraziť aj na lesné zvieratá či ich stopy – vrátane našich troch najdôležitejších šeliem: vlka, rysa a medveďa. No celý výlet v sedle tohto pokojného plemena koní bude veľmi obohacujúci. Na asi 11-kilometrovej trase s niekoľkými prestávkami sa dozviete o fungovaní lesného ekosystému aj o živote fascinujúcej šelmy, ktorá dala tejto oblasti meno Vlčie hory. Nazriete pod pokrievku tajomstiev vlčieho života. Zistíte napríklad, koľko „slov" potrebujú na komunikáciu, prečo vyhľadávajú v lese bukvice, hoci ich nejedia, prečo zavýjajú, ako za sebou kráčajú vo svorke, alebo prečo sa ľuďom vyhýbajú a stretnutie s nimi je veľmi vzácne.

Neskutočne skutočné výlety

Región Poloniny sa pýši výstižným sloganom „neskutočne skutočné". Okrem výletov za spoznávaním množstva drevených kostolov, ktoré sú pre tunajšiu oblasť typické, môžete vyraziť aj na túry a vychádzky do pohorí Vihorlatu a Polonín spolu so sprievodcom. Na päť- či šesťhodinových výletoch sa vám vďaka sprievodcovi nadácie pre divokú prírodu, Aevis, zmení pohľad na prírodu i na to, čo v nej a v jej hlbokých lesoch vidieť. Zabudnete na závislosť od digitálnych médií a to nielen vďaka chýbajúcemu mobilnému signálu. Vydať sa môžete na 5- až 6-hodinové túry ako Osadné – Udava – Balnica, Runina – Sedlo pod Ďurkovcom – Riaba Skala či Zemplínske Hámre – Morské oko. Trasy, ktoré kopírujú turistické chodníky, sa dajú skrátiť na 2-3 hodiny podľa priania. Počas jari až jesene sa k tomu dajú pridať zážitky na exkurziách s názvami ako Prales spieva či Prales v noci nespí.

Park tmavej oblohy

Ak počas tých najjasnejších nocí zdvihnete zrak k oblohe, pravdepodobne neuvidíte veľké množstvo hviezd. Spôsobuje to takzvané svetelné znečistenie. To vzniká z pouličného osvetlenia, našej ľudskej činnosti vo forme osvetlených budov, áut na cestách a podobne. Tento svetelný smog nám nedovoľuje vidieť nočnú oblohu v plnej nádhere. No v Poloninách je to iné. Pre riedke osídlenie na pohraničí Slovenska, Poľska a Ukrajiny je tu svetelné znečistenie najmenšie na Slovensku. Po dni plnom objavovania Polonín na turistických chodníkoch, na chrbte koňa či v sedle horského bicykla tak môžete večer svoju pozornosť obrátiť nahor. Samozrejme, ak bude bezoblačné počasie. Vihorlatská hvezdáreň v Humennom organizuje v pracovné stredy a piatky otvorené večerné exkurzie s pozorovaním objektov blízkeho i vzdialeného vesmíru. Od októbra do marca sa začína o 20.00 a v prípade nepriaznivého počasia sa v prípade minimálneho počtu 15 osôb ponúka návštevníkom náhradný program v planetáriu v Kolonici.

Za najčistejším nočným nebom

Ak chcete ísť k ešte čistejšej oblohe, zamierte priamo do asi pol hodiny od Humenného vzdialeného Astronomického observatória v Kolonickom sedle. Je vhodné pre menšie skupiny, keďže pozorovať tu budete cez jediný a súčasne druhý najväčší ďalekohľad na Slovensku – Vihorlatský teleskop. Priemer jeho hlavného zrkadla je jeden meter. Astroturistika so sebou prináša niekoľko odporúčaní. V prvom rade si pribaľte teplé oblečenie. Vyhnite sa tiež piatim dňom pred a po splne Mesiaca, ktorý svojím odrazom svetla prežiari mnohé objekty na oblohe. Pri príchode autom majte zapnuté len stretávacie a pri posledných metroch parkovania ideálne len parkovacie svetlá, aby ste nerušili pozorovania. Nepoužívajte zdroje bieleho svetla vrátane pozerania do mobilného telefónu a príďte o niečo skôr, aby si oči zvykli na tmavé prostredie. Ak si predsa len potrebujete posvietiť, urobte tak načerveno – existujú aplikácie, ktoré napríklad dokážu zmeniť žiarenie displeja mobilu do tejto farby. Nenarušíte tým akomodáciu oka na tmu. Potom si už len vychutnávajte putovanie do hĺbok vesmíru cez ďalekohľad alebo jednoducho zakloňte hlavu a žiariaca Mliečna cesta s miliónmi hviezd vám už sánku otvorí sama.

Tatarčané pirohy

Miestna špecialita, tatarčané pirohy, nemajú nič spoločné s tatarákom. Tatarka je totiž iný názov pre pohánku. Táto zdravá obilnina je skôr spojená s chudobným obyvateľstvom, no keď sa pozriete do zloženia, objavíte novú superpotravinu. Je najlepším prírodným zdrojom významného flavonoidu rutínu, neobsahuje lepok, naopak, obsahuje vápnik, draslík, fosfor, horčík, železo, vitamíny B1, B2, C, E a veľa dôležitých aminokyselín. Zvyšuje pružnosť ciev, reguluje hladinu cholesterolu, zlepšuje imunitu, pomáha kŕčovým žilám a priaznivo vplýva na srdce, pečeň, tráviace orgány i cievy. Jesť by sme ju mali najmä v tomto období – jeseni a zime – keďže telu dodáva dostatok energie.

No a tatarčané pirohy sú vyrobené práve z pohánkovej múky. Vybrať si môžete sladké slivkovo-lekvárové, džemové či tvarohové pirohy. No ak máte chuť na slané jedlá, siahnite po kapustových, zemiakovo-syrečkových či tradičných zemiakovo-bryndzových pirohoch.