Zaniknutá dedina Miloj prináša príbeh o dedine, ktorá zmizla bez stopy, a o kamenej veži, ktorá proti všetkým prírodným a historickým nástrahám obstála a stále pripomína jej existenciu. Aké je tajomstvo jej jediného zachovaného znamenia – kamenej veže kostola sv. Stanislava?
Ducha z minulosti uchováva len kameň
Foto: Košice Region
Dedina Miloj, spomínaná v historických záznamoch už v roku 1255, bola v minulosti prosperujúcim spoločenstvom. Avšak, čo sa stalo s jej obyvateľmi a ich domovmi, zostáva zahalené tajomstvom. Jedine kamenná veža, stojaca osamotene uprostred polí niekoľko sto metrov západne od Spišského Hrušova, vyčnieva ako memento zaniknutého sveta. Táto veža, kedysi súčasť kostola sv. Stanislava, je dôkazom precízneho kamenárskeho umu stredoveku.
Legendy verzus historické dôkazy
Hoci ľudové povesti rozprávajú o božom treste, ktorý dedinu prepadol pod zem za hriešny život jej obyvateľov, skutočnosť môže byť prozaickejšia. Odborníci sa prikláňajú k teórii, že dedinu postihlo ničivé pustošenie – či už v dôsledku nájazdov, morovej epidémie alebo ekonomických zmien. Tieto verzie, hoci menej dramatické, poskytujú realistický pohľad na osudy stredovekých sídiel.
Zaniknutá dedina pod lupou histórie
Historické a archeologické výskumy potvrdzujú existenciu Miloj už v 13. storočí. Dedina bola súčasťou širšieho panstva a mala významnú úlohu v regióne. Práve kvalita a rozsah kamenárskej práce na zvyškoch veže a západnej steny kostola svedčia o význame, ktorý Miloj v tej dobe mal.
Príčiny zániku: Klimatické zmeny a migrácia?
Zánik Miloj môže byť pripísaný prudkým klimatickým zmenám 15. a 16. storočia, známym ako Malá ľadová doba. Tuhé zimy a neúrodné letá prinútili mnohé komunity opustiť svoje domovy a hľadať lepšie podmienky pre život. Tento fenomén nie je ojedinelý – na Spiši zaniklo v dôsledku nepriaznivého počasia viacero dedín. Miloj pravdepodobne čelila aj problémom s nedostatkom vody, čo v kombinácii s inými faktormi viedlo k jej opusteniu.
Odhaľovanie minulosti: Výskumy a objavy
V 60. rokoch 20. storočia archeologické výskumy pod vedením Bela Pollu odhalili viac o histórii a štruktúre kostola sv. Stanislava. Detailné skúmanie architektonických prvkov, ako sú základné kamene a portály, poskytlo dôležité informácie o stavebných technikách a estetike tohto obdobia. Tieto objavy pomáhajú rekonštruovať život a kultúru obyvateľov Miloj.
Kameň ako svedok histórie
Foto: Košice Region
Zaniknutá dedina Miloj a jej kamenná veža sú príkladom, ako materiálne pozostatky môžu odolávať zubu času a slúžiť ako most medzi súčasnosťou a minulosťou. I keď dedina už dávno zmizla, jej veža stále stojí ako symbol odolnosti a pripomienka zaniknutého sveta. Toto tajomné miesto naďalej láka návštevníkov, ktorí hľadajú spojenie s históriou a príbehmi, ktoré formovali našu krajinu.
Čo ešte môžete robiť, ak sa vydáte objavovať okolie a pamiatky na Spiši?
Samozrejmosťou je legendárny Spišský hrad, no môžete objaviť aj „slovenský Vatikán“, Spišskú Kapitulu, či klenot Spiša, mesto Levoča.
Sledujte aj naše profily na sociálnych sieťach, aby ste neprišli o žiadne novinky:
Pod menom Drive Slovensko nás nájdete na TikToku, Instagrame, YouTube aj Facebooku.