Prelom októbra a novembra je už ten čas, kedy sa do pneuservisov dovoláte len ťažko a termíny na prezutie auta vám dávajú až na oveľa neskôr než dnes či zajtra. Väčšina ľudí sa s prudkými vlnami ochladenia spamätá aj s prezutím auta. Rozumnejší myslia dopredu.
Kedy prezuť na zimné pneumatiky
Letné pneu sa šmýkajú až desaťnásobne dlhšie.
Foto: Michelin
Sezóna zimných pneumatík by sa dala vymedziť ako obdobie od októbra do apríla. Všeobecným pravidlom podľa výrobcov je teplota klesajúca pod 7°C. Vtedy už dobré vlastnosti letnej pneumatiky neprevažujú a zimná si preberá žezlo kvalitnej jazdy.
Čísla hovoria jasne a priam až desivo. Pri 0°C zastaví auto z rýchlosti 50 km/h na nulu za asi 35 metrov. Na letných sa bude kĺzať o desať metrov ďalej. Ak je však na ceste ľad a sneh, brzdná dráha letných pneumatík oproti tým zimným môže narásť až na desaťnásobok.
Ak teda nesledujete dátumy ani teploty vonku, tu je jeden malý tip: Ak vám pri vyjdení von ide z úst viditeľná para, spomeňte si, že musíte prezuť.
Ide o grip a tuhosť
Foto: Michelin
O čo ide pri výmene pneumatík? Veľmi zjednodušene povedané letné pneumatiky majú inú konzistenciu a v zime jednoducho zmrznú. Chýba im pružnosť a priľnavosť. Pneumatika, to je zmes gumy, silikónu a plastov a ich spojenie s kovovým výpletom. A aj samotná guma sa skladá z rôznych zložiek. Okrem tej prírodnej gumy sú v nej aj plnivá, ako je oxid kremičitý, a zmäkčovadlá, ako oleje a živice. Tie zohrávajú popri prírodnom kaučuku podstatnú úlohu a pri zimnej pneumatike tvoria až 40% zmesi. Vďaka tomu má zimná pneumatika lepší grip – či už na mokrej, zľadovatenej, alebo zasneženej ceste.
Hĺbka zimného dezénu a správne označenie zimných pneumatík
Certifikované označenie 3PMSF
Foto: Michelin
Zimné pneumatiky majú úplne iný tvar a dezén, ktorý funguje ako „drápy“. Má desaťkrát viac hlbokých zárezov v dezéne, a tie sú o 10% hlbšie než letné, čo pomáha pri akumulácii ľadu, snehu, vody a pri priľnavosti na vozovku.
Požadovaná minimálna hĺbka dezénu u zimných pneumatík je dvojnásobná oproti tým letným – a teda 3 mm. Pri vozidlách nad 3,5 tony je to aspoň 6 mm. Pozor však v zahraničí – v Česku, Srbsku, Rakúsku či Chorvátsku je to minimálne 4 mm, v Rumunsku zas len 2 mm. Vo väčšine krajín je požadovaná hĺbka zimného dezénu rovnaká, ako u nás.
Pozor aj na vek pneumatiky. Starnutie spôsobuje jej tvrdnutie a preto sa neodporúča zimná pneu staršia ako 4 roky. Na zimných pneumatikách niekedy nájdete nápis M+S, čo znamená mud and snow alebo blato a sneh. O tomto označení však rozhoduje výrobca a nik to neoveruje. Preto skôr hľadajte znak snehovej vločky s trojvrším a skratkou 3PMSF (3 Peak Mountain Snow Flake), čo sú orgánmi Európskej únie certifikované zimné pneumatiky.
Najviac nehôd na rovinách
Na rovninách poľavujeme v pozornosti.
Foto: Michelin
V zime sa väčšina nehôd nestáva na snehu a ľade, ale na jednoduchej mokrej vozovke. A nedeje sa tak na komplikovaných miestach či v zákrutách, ale 9 z 10 nehôd sa stane na rovnej vozovke. Prečo? Čím horšie sú podmienky na ceste, tým viac sa na jazdu sústredíme. Na rovných úsekoch naopak v pozornosti poľavíme. A nesústredenosť so šmykľavejším povrchom nejde dokopy. Zareagovanie je otázkou milisekundy, ktorá môže rozhodnúť medzi zdravím a zranením, medzi pohodovým dňom a celodenným riešením škodovej udalosti. Preto sa nikdy, ale v zime špeciálne, nenechajte ničím rozptýliť, držte oči aj myseľ na ceste a obe ruky na volante.
