Krása pre všetky zmysly: Tri botanické záhrady Česka
Výlet, ktorý ohromí všetky vaše zmysly. Tak sa dá nazvať zážitok spojený s návštevou botanickej záhrady. Či už ste nadšencom flóry, alebo nie, toto miesto vás určite uchváti. Tu je niekoľko českých botanických záhrad, ktoré sa oplatí navštíviť.
Botanická záhrada Liberec - príroda v sklenenom srdci
Za vznikom botanickej záhrady v Liberci stojí vtedajší Spolok priateľov prírody, ktorý už v 19. storočí zakúpil pozemky a začal s výstavbou. Už na začiatku stál v záhrade expozičný skleník, ktorý akoby predznamenal hlavný smer vývoja a štýlu záhrady. Do roku 1980 už v Liberci prevádzkovali plných jedenásť výstavných skleníkov. Postupne však zastarávali a bolo ich treba nahradiť novšími stavbami. Preto koncom tisícročia uzrel svetlo sveta terajší klenot libereckého areálu: Moderný komplex deviatich dvojposchodových expozičných skleníkov a rovnakého počtu zásobných skleníkov pripomína gigantický zhluk kryštálov krištáľu. Celá záhrada ponúka veľa tematických expozícií, takže počas jedinej okružnej trasy komplexom môžete precestovať za hodinu či dve celý svet.
Milovníkov živočíchov poteší stred prízemnej expozície, kde približne dvadsať akvárií ponúka farebné pohľady pod hladinu riek i morí. Do celej expozície sa vchádza priehľadným tunelom zo silného plexiskla. Ten prechádza stredom obrovskej nádrže obývanej rybami a nakoniec skleníky obklopujú jazierka s mokraďovými rastlinami, ktoré dopĺňajú celkový dojem z návštevy.
Botanická záhrada v Hradci Králové – sila liečivej prírody
Botanická záhrada v Hradci Králové prechádza v súčasnosti rozsiahlou rekonštrukciou. Bola založená v roku 1969 a spadá pod Farmaceutickú fakultu Karlovej univerzity. Pre univerzitu slúži ako výskumný a výukový pavilón liečivých rastlín. Od roku 1992 je samostatným pracoviskom, ktoré otvára svoje brány širokej verejnosti. Svojmu zameraniu zostala verná dodnes a na celkovej rozlohe dva a pol hektára tu rastie päťsto druhov úžitkových, liečivých i jedovatých rastlín.
Pred necelými deviatimi rokmi dokončili miestni odborníci výstavbu tunajšej pýchy – nového skleníka s rozsiahlym výskumným zázemím a dvojposchodovou expozičnou halou. Pohľad z horného priestoru ponúka panoramatický výhľad na celú expozíciu.
Vonkajšie expozície ponúkajú pohľad na liečivé rastliny rozdelené podľa botanického systému či využitia v lekárstve. Súčasťou kolekcie je aj ukážka jedovatých rastlín. Nájdeme tu aj rastliny používané skôr v nápojoch lásky alebo ako súčasť opojných elixírov. Rastliny teda nie sú iba na okrasu, ale aj na lieky či jedy.
Botanická záhrada UK v Prahe – poklad v hlavnom meste
Nikoho asi neprekvapí, že najstaršia univerzita v strednej Európe prevádzkuje aj najstaršiu botanickú záhradu na českom území. Jej zakladacia listina sa datuje do roku 1775. Pražská univerzita bola kedysi rozdelená na českú a nemeckú časť a obe vysoké školy si vystavali vlastné skleníkové komplexy. Ten nemecký zničil nálet na konci druhej svetovej vojny, zatiaľ čo české skleníky zostali zachované a po rozsiahlej rekonštrukcii, dokončenej pred desiatimi rokmi, stále stoja na svojom mieste dodnes.
Sústava skleníkov, ktorej dominuje vstupný dóm s vysokou kopulou, sa delí na subtropickú a tropickú časť. V samotnom dóme vítajú návštevníkov starobylé cykasy z trópov Ázie i Ameriky. Niektoré z nich sú pritom staré nielen vývojovo, ale aj podľa skutočného veku. V botanickej záhrade rastú už celých stotridsať rokov.
Tropické krídlo umožní prechádzajúcim ľuďom zažiť vlhkú a teplú „tropickú práčovňu“ priamo na vlastnej koži. Okrem úžitkových rastlín rovníkového pásma, ako je kávovník či papája, stojí za pozornosť zbierka papradí. Nechýbajú ani stromovité paprade čeľade Cyatheaceae, ktoré robili spoločnosť už jurským dinosaurom.
Jazierku v poslednej tropickej hale dominuje gigant medzi leknami – Viktória Cruzova, ktorej listy s priemerom až jeden a pol metra unesú aj malé dieťa. Za skleneným panelom vegetujú mäsožravé rastliny a orchidey. Štyri sladkovodné akváriá s africkými cichlidami či americkými skalármi určite potešia aj milovníkov živočíšnej ríše.
Pražské subtrópy sa delia na dve časti, napodobňujúce vlhkú a suchú klímu. Prvý z nich slúži ako zimné útočisko rastlín, ktoré sa na leto sťahujú do vonkajších expozícií. Najväčší diel zaberajú rastliny najbližších a najvzdialenejších subtrópov – Stredomoria a Austrálie.
Vonkajšiu expozíciu už viac ako sto rokov priebežne dopĺňajú exempláre priamo z miest pôvodu, takže predstavuje klenot nielen estetický, ale aj genetický. Takáto veľká a veľkolepá kolekcia sa naozaj nedá nazývať inak ako poklad v hlavnom meste.
