Niekedy sú tými najlepšími raňajkami chrumkavé hrianky s maslom, ktorým korunu dáte tým, že otvoríte dobrý domáci džem a doprajete si ho na sladký štart dňa, ktorý viete, že určite spálite. Džemy a marmelády spojíte s palacinkami, šiškami, donutmi, koláčmi, buchtami a množstvom ďalších kulinárskych zážitkov vrátane napríklad spojeniu s mäsovými jedlami. Poďte s nami hlbšie do sveta sladkých zaváranín.
História džemov
Foto: unsplash
Ľudia sa odpradávna pokúšali uchovať čerstvé potraviny na dlhšie, na obdobie, keď nebude sezóna dozrievania. Možnosti sušenia a držania v chlade sa asi v 4. až 5. storočí na Blízkom východe doplnili o uchovanie ovocia v mede. Rozšírenie cukru ako najpopulárnejšieho sladidla prekonalo med. Ten sa z Novej Guiney dostal do Indie a následne Perzie. Počas križiackych výprav priniesli dobyvatelia domov aj cukor a ten sa rýchlo stal populárnym aj v Anglicku v 11. storočí. Nebol však vôbec lacný, jeden kilogram vtedy v prepočte na dnešnú menu stál viac než sto eur. A tak bol výsadou aristokracie. Asi v 16. storočí sa objavili prvé správy o zmiešaní cukru s podrveným pomarančom, čo bol základ prvej marmelády. Ale na to, aby sa dalo hovoriť o prvom džeme, musela byť pridaná želatína, ktorá bola veľmi drahá a náročná na prípravu. A tak až vynález práškovej želatíny v 17. storočí a tiež masívny rozvoj cukrového priemyslu po svete spopularizovali džemy globálne.
Džem, lekvár alebo marmeláda?
V názvosloví sladkých zaváranín môže byť zmätok, a tak si poďme vysvetliť, aký je medzi nimi rozdiel: Džem je uvarené ovocie s cukrom, pričom v ňom musia stále byť kúsky ovocia. Lekvár sa získa pomalým odparovaním vody z ovocia, až získa hustú konzistenciu, keď sa pridáva cukor. Vďaka tomuto procesu nekvasí ani neplesnivie. No a marmeláda sa získava z citrusového ovocia uvarením do rôsolovatej konzistencie – pričom by mala mať horkastú príchuť a mala by byť na pohľad priezračná.
Tipy a rady pri varení džemov
Základom je dobré zrelé ovocie, ktoré rozvarte a až následne pridajte pektín rozmiešaný s cukrom. Potom už stačí len krátke povarenie. Ideálnu konzistenciu zistíte kvapnutím džemu na tanierik. Keď po vychladnutí nebude tekutý, ale potečie ako med, ste tam, kde ste chceli byť.
Čím kratšie varenie, tým viac vitamínov zachováte. Okrem toho pridlhé varenie spôsobí, že džem vám zredne. Citrónová šťava zvýrazní chuť, no najmä – kyselina citrónová pomáha tuhnutiu aj konzervovaniu. Opatrne však s kyslosťou. Počas varenia zbierajte penu na povrchu. Je to zrazená bielkovina, ktorú vzhľadom na znižovanie trvanlivosti v džeme nechcete mať. A samozrejme – miešajte. Pripálený hrniec od zaváraniny niekedy proste už len musíte vyhodiť.
Pri voľbe zaváraninových fliaš dbajte na absolútnu čistotu. Ideálne je, aby ste ich pred použitím umyli v umývačke a aj s viečkami ešte mokré dali do rúry vyhriatej na sto stupňov, čím ich sterilizujete. Po naplnení a uzavretí viečka ich otočte hore dnom, aby sa viečko „chytilo“ a takéto ešte horúce džemy dajte do škatule hore dnom a prikryte na jeden deň dekou. Získate tak garanciu, že džemy vydržia ešte dlho.
Keď džem otvoríte, nebojte sa jeho rýchleho pokazenia. Podmienkou však je, aby ste ho držali v chladničke a aby ste doň nešli lyžičkou či nožíkom, na ktorom sú akékoľvek kúsky iného jedla – pečiva, masla, či podobne. Takto si budete môcť užívať svoje sladké zaváraniny a chuť leta po celý rok.
