Tradičné vianočné jedlá východného Slovenska
Kapustnica, šalát, kapor. Tak by znela stručná odpoveď na otázku, aké je tradičné slovenské štedrovečerné jedlo. V minulosti však prestretý stôl v podvečer 24. decembra nebol taký uniformný a dodnes nájdeme veľké rozdiely v receptoch pripravovaných v tento deň naprieč Slovenskom. Najskôr sa pozrieme na východné Slovensko.
Štedrovečerná večera bola v minulosti silno spojená so symbolikou, ako i so surovinami, ktoré sa na Slovensku dopestovali. To, že v tento deň nechýbali na stole jablká, orechy alebo slivky, symbolizovalo, že v nasledujúcom roku nebude chýbať ani bohatá úroda. Strukoviny zas symbolizovali „peniažky“ a bohatstvo, z nich sa robilo množstvo kaší a polievok. Podobne ako je to dodnes na mnohých miestach v Poľsku, aj na Zemplíne bolo zvykom mať až 12 chodov. Každý symbolizoval jedného apoštola a jeden mesiac v roku. Samozrejme, nie dvanásť plných porcií, ale skôr ochutnanie z každého pokrmu a mesiaca roka. Poďme však nazrieť na východniarsku štedrú večeru od predjedla po zákusok.
Oblátky a med, ale aj chlieb
Tradičné oblátky s medom ako začiatok štedrej večere dopĺňa či nahrádza na mnohých miestach chlieb. Po oblátke s medom ho ochutnáte s cesnakom na Gemeri, v okolí Bardejova sa podáva chlieb s medom aj cesnakom a na Spiši tradičný chlieb so soľou.
Kapustnica, jucha, mačanka
Kyslá kapusta a voda z nej je základom tradičnej východniarskej kapustnice. V nej nechýbajú huby a klobása, samozrejme, všetko v závislosti od viery – evanjelici mali na štedrovečernom stole aj mäso, katolíci nie. Kapustnica je na Slovensku iná v každej domácnosti a východ nie je výnimkou. Na Zemplíne v nej môžete napríklad nájsť kyslú smotanu a k nej biely koláč. V širšom okolí staroľubovnianskeho hradu zas je zvykom jedávať inú polievku než kapustnicu a tradičná je hubová, fazuľová alebo šošovicová polievka.
Sú tu však už aj takmer zabudnuté pokrmy. Napríklad mačanka, pripravovaná z kapustovej šťavy. Do tejto kyslej polievky sa pridá cesnak, cibuľa a huby, zahustí sa múkou či smotanou a svoje meno má vďaka tomu, že sa do nej namáča po kúskoch chlieb.
Polievkou, ktorá sa ešte stále na vianočných stoloch nájde, je jucha. Do kapustovej šťavy sa pri varení pridajú slivky, klobása a sušený hrach, roztopené maslo aj cestovina.
Kračun, slivčanka, pirohy s prívarkom a rezne so šalátom
Ak zabudneme na tradičného kapra či filé so šalátom, východniarskou klasikou je zameniť rybu za rezeň tam, kde to viera dovoľovala. Na Gemeri bolo zvykom servírovať aj morčacie mäso s kapustou a lokšami. No na mnohých miestach rybe so šalátom ešte predchádzali pirohy plnené zemiakmi, bryndzou, praženou cibuľkou a syrom. Samozrejme, aby nechýbalo bohatstvo, patrila k nim aj šošovica a fazuľa v podobe prívarku alebo hrachová polievka. V Prešove môžete ešte stále nájsť domácnosti, kde sa robí slivčanka - sladká smotanová omáčka zo sušených sliviek.
Za zabudnutým receptom sa môžeme vydať na Zemplín. Tu sa kedysi piekol tradičný obrovský chlieb s názvom kračun. Svoje meno nesie po slovanskom sviatku zimného slnovratu. Pripravoval sa z viacerých druhov múky a po zahryznutí ste v ňom mohli naraziť na medové hrudky. Hojnosť a plodnosť v ňom boli zastúpené strukovinami a tiež makom, ktorými bol posypaný.
Lokše a bobáľky s makom, opekance s tvarohom
Po toľkej hojnosti sa východniari ešte stále nezastavujú. Zostáva sladká bodka v svetle vianočného stromčeka. Pri večeri Štedrého dňa totiž na záver nechýbajú bobáľky alebo lokše s makom na Spiši, či opekance s tvarohom na masle na južnom Zemplíne.
Štedrá večera na východe si plnohodnotne zaslúži svoje meno. A vy sa ňou možno inšpirujete, aby ste svoj štedrovečerný stôl tento rok niečím ozvláštnili, obohatili či inovovali.
