Medzinárodne známe mestečko v Dunajskom ohybe: Vyšehrad
Vyšehrad je jedným z najmenších miest v Maďarsku, ale jeho názov sa často spomína v medzinárodnej tlači. Dôvodom je, že sa Česká republika, Poľsko, Maďarsko a Slovensko tu dohodli, že budú v európskej politike koordinovane zastupovať svoje záujmy. Spolupráca Vyšehradskej štvorky (V4) obstála v skúške časom: tento rok má 30-ročnú históriu.
Vďaka svojim priaznivým podmienkam a strategickej polohe bol Vyšehrad postupom času vždy dôležitou osadou. Dnes je obľúbeným výletným miestom a prístavným mestom, turistickým a kultúrnym centrom malebného Dunajského ohybu, kde môžu malí aj veľkí zmysluplne tráviť čas.
Prečo práve Vyšehrad?
Zmysel Vyšehradského dohovoru dalo stredoveké kráľovské stretnutie, ktoré sa konalo v roku 1335 na pozvanie uhorského kráľa Karola Róberta a zúčastnili sa ho český kráľ Ján Luxemburský a poľský kráľ Kazimír Veľký. Na stretnutí bola prijatá veľkolepá dohoda, ktorá zaistila nezávislosť zúčastnených krajín od západných obchodníkov a boli tiež určené nové obchodné cesty, aby sa vyhli clám uloženým Viedňou. O viac ako 650 rokov neskôr stredoeurópske krajiny obnovili spoluprácu a ako symbolické miesto podpisu dohody si vybrali Vyšehrad.
Kráľovský palác
V roku 1250 začal kráľ Belo IV. budovať vyšehradský hradný systém, ktorý stojí dodnes, vrátane Citadely, Dolného hradu a Vodnej bašty. Karol Robert postavil okolo roku 1320 kráľovský palác, ktorý rozšíril kráľ Žigmund a založil tu aj františkánsky kláštor. Vyšehrad sa stal obľúbeným sídlom maďarských vládcov a časom kráľovským sídlom – okrem Budína bol prakticky druhým hlavným mestom Uhorska.
Mesto zažilo rozkvet za panovania kráľa Mateja Korvína, ktorý sa rád zdržiaval v priestoroch hradu. Vtedy bol postavený palácový komplex v neskorom gotickom štýle a boli tu strážené aj korunovačné klenoty. Rozmach trval až do tureckých čias, ale v bojoch o hrad bol Vyšehrad takmer úplne zničený. Mesto sa začalo opäť rozvíjať v 19. storočí a teraz je obľúbenou destináciou pre domáci a medzinárodný cestovný ruch.
Šalamúnova veža
Šalamúnova veža, obytná veža Dolného hradu, je takmer jedinečná budova dobovej architektúry. Jeho hlavný vchod sa otváral z prvého poschodia a miestnosti na poschodí vykurovali stĺpové krby. Keď kráľ Karol Róbert začiatkom 14. storočia presťahoval svoje sídlo do Vyšehradu, veža bola prestavaná – vrhacie stroje tak dostali viac priestoru na hornej terase veže. Z vyššie položenej terasy sa dalo prejsť k obytnej veži po moste. Na tejto terase sa nachádza aj studňa a mincovňa.
Výlet okolo Vyšehradu
Pohorie Piliš je skutočným rajom pre turistov, ktorí hľadajú zeleň prírody a čerstvý vzduch. V údolí potoka Apátkúti rozhodne stoja za návštevu Telgárthyho lúka, botanická záhrada Miklósa Bertényiho, Pstruhové jazerá, vodopád Ördögmalom a Kaánsky prameň. Medzi turistami sú tiež veľmi obľúbenými miestami vrch Mogyoró a Vadaskert. Rozhľadňa Zsitvay na vrchu Nagy-Villám ponúka nádhernú panorámu okolia a Dunajského ohybu. Každý, kto pri túre medzi obrovskými stromami Piliša pocíti poriadnu dávku adrenalínu, určite si bude užívať bobové, lanové a canopy dráhy vedľa rozhľadne.
