Neobjavené Slovensko
Navštívte málo známe slovenské unikáty, kde sa nezvyknú hrnúť davy ľudí ani neplatia uzávery prijaté v rámci boja s pandémiou koronavírusu.
Necelých sto rokov po úmrtí hunského vodcu Atilu založil v roku 529 mních a pustovník Benedikt kláštor a benediktíni sa stali prvým mníšskym rádom na svete. Benediktínske kláštory vyrástli aj na území dnešného Slovenska. Vyberte sa s nami na jeden z nich a spoznajte lokality, ktoré sa môžu pri troche predstavivosti stať vaším súkromným rajom.
Slovenské Plitvice
Trasa: Gabčíkovo / Hullám Csárda – Ostrov orliaka morského – Gabčíkovo / Hullám Csárda
Vzdialenosť: do 20 kilometrov
Na skok od Bratislavy vznikla vďaka vodnému dielu Gabčíkovo atrakcia pripomínajúca magické Plitvické jazerá. Jeden z chorvátskych turistických magnetov – jazerá prepojené vodopádmi – je síce oslnivejší, avšak v čase pandémie koronavírusu nedostupný. Slovenský prírodný unikát nájdete asi 30 kilometrov južne od Bratislavy.
Obce Dobrohošť, Vojka a Bodíky, ležiace medzi pôvodným korytom Dunaja a umelým plavebným kanálom, obteká sieť ramien, ktoré v minulosti napájali záplavy. Dnes ich zásobuje priepust z plavebného kanála nad Dobrohošťou. Na zhruba 20 kilometrov dlhom úseku voda preteká cez približne desiatku stupňov vytvorených betónovými kaskádami, aby sa v meandrujúcich ramenách „zázračne" prečistila. Nemá síce striebristý odtieň Plitvíc, no je krištáľovo priehľadná. A na rozdiel od prísne chráneného chorvátskeho národného parku sa v nej môžete brodiť. Spomínané kaskády majú šírku bežnej cesty a brody sú vhodné aj pre milovníkov cykloturistiky. Treba byť však opatrní, keďže voda miestami siaha až po kolená a relatívne silný prúd sa najlepšie zdoláva v kvalitných sandáloch.
Čarovný svet dunajských luhov odporúčame objavovať pri rázovitej Hullám Csárde neďaleko Gabčíkova, kde sa môžete napojiť na červenú turistickú značku. Odbočujú z nej lesné cesty vhodné na kratšie výlety. Najväčší vytrvalci sa môžu vybrať až na exotický Ostrov orliaka morského. Impozantný dravec tam už síce nezvykne hniezdiť, zimuje však na Vtáčom ostrove uprostred neďalekého vodného diela Hrušovská zdrž, o ktorý sa každoročne starajú aj dobrovoľníci zo Slovnaftu.
V kaňone hobitov
Trasa: Haluzice – Štvrtok – Haluzice
Vzdialenosť: 5 km
V časoch, keď nie je vhodné, aby sa niekde stretávali väčšie skupiny ľudí, sa ako ideálnou prírodnou atrakciou javí Haluzická tiesňava neďaleko Nového Mesta nad Váhom. Potok stekajúci z maličkých Haluzíc s pár desiatkami stálych obyvateľov smerom na obec Štvrtok vyhĺbil v extrémne mäkkom bridlicovom podloží roklinu s rozmermi kaňonu. Je približne kilometer dlhá, 50 metrov hlboká a 200 metrov široká a pripomína krajinu Tolkienovych hobitov. Pozoruhodná je aj rýchlosť erózie. Pred zhruba 200 rokmi sa dalo ponad tiesňavu prejsť po lavičke. Zosuvy dnes napriek kamenným kaskádam, ktoré bránia prehlbovaniu rokliny, zasiahli už aj múr obkolesujúci zrúcaniny románskeho kostolíka z roku 1240. Romantická prechádzka z Haluzíc k Štvrtku a späť meria približne päť kilometrov. Lokalitu si môže turista obzrieť aj z vtáčej perspektívy – z rozhľadne na vŕšku Hájnica (341 m).
Kláštor ako pevnosť
Trasa: Bzovík – Čabraď – Bzovík
Vzdialenosť: 20 km
K regiónom, kde nezvyknú smerovať zástupy, patrí aj Krupinská vrchovina na juhu stredného Slovenska. Nájdete tu aj pevnosť Bzovík. Pôvodne stál na mieste benediktínsky kláštor z prvej polovice 12. storočia, no po víťazstve Turkov nad Uhorskom v roku 1526 pri Moháči ho prestavali na pevnosť. Mohutné opevnenie štvorcového pôdorysu s oválnymi baštami využívala Ostrihomská kapitula ešte aj začiatkom 20. storočia. Výsledkom je relatívne dobre zachovaná ruina, ktorú naposledy významne poškodila druhá svetová vojna. Podobné konštatovanie platí aj o impozantnom hrade Čabraď, ktorý sa k oblohe týči desať kilometrov južnejšie. Vedie k nemu modrá turistická značka.
Ako pri mori
Trasa: Choňkovce – Beňatiná – Podhoroď – Choňkovce
Vzdialenosť: 20 km
Fascinujúcu kombináciu skalnatých brál a priezračnej vody, typickú pre Jadran, nájdete aj pod Tatrami. Slovenským Chorvátskom sa zvyknú označovať bývalé lomy v Šútove pri Martine, v Skrabskom pri Vranove nad Topľou a v Beňatinej, vzdialenej asi 15 kilometrov od Sobraniec. Atmosféru divokej exotiky Beňatinej umocňujú okolité hory a tesná blízkosť slovenskej hranice s Ukrajinou. K lomu, kde môžete byť celkom sami aj v najhorúcejšom lete, sa môžete doviezť autom. Druhou možnosťou je túra z Choňkoviec cez Beňatinú k obci Podhoroď, nad ktorou stojí ruina hrádku Tibava. Kto by vládal, z Beňatinej sú to len dva kilometre do obce Inovce, kde stojí jeden z tridsiatky zachovaných drevených gréckokatolíckych kostolíkov.
