Príbeh adventného venca a vianočného stromčeka
Už v predkresťanských kultúrach mali svoju rolu vždyzelené rastliny, borovice, ktoré sa používali na výrobu vencov proti zlým duchom, o ktorých sa verilo, že sa vyslobodia počas zimného slnovratu. Hoci pôvod stavania vianočného stromčeka dodnes nebol jednoznačne objasnený historickým výskumom, isté je, že korene tejto tradície možno hľadať taktiež v tejto astronomickej udalosti.
Odpradávna takmer všetky národy oslavovali zimný slnovrat, teda víťazstvo svetla nad tmou. Vtedy je najkratší deň v roku, v strednej Európe je Slnko len osem a pol hodiny nad obzorom a tento deň je zároveň aj začiatkom astronomickej zimy.
Najdôležitejšie udalosti posledného mesiaca v roku v starovekom Ríme súviseli s tajomstvom nepremožiteľného Slnka – Sol invictus. Rimania oslavovali 25. decembra boha slnka Mithrasa, teda znovuzrodenie svetla. Keďže Mithras bol jedným z najobľúbenejších bohov, jeho kult sa už raní kresťania vedome snažili zatlačiť do úzadia, takže v roku 140 n. l. bol tomuto dátumu prispôsobený deň narodenia Ježiša.
Adventný veniec
Advent je obdobím fyzickej a duchovnej prípravy na Vianoce – už len názov tohto sviatku hovorí: „Adventus Domini“, príchod Pána. Keďže ide o pohyblivý sviatok, prvý adventný deň pripadá vždy na štvrtú nedeľu pred 25. decembrom. Vtedy zapaľujeme prvú sviečku na adventnom venci. Štyri sviečky venca – pôvodne tri fialové a jedna ružová – symbolizujú vieru, nádej, lásku a radosť. Sviečky treba zapáliť v nedeľu, vždy o jednu viacej, čo je symbolický odkaz pre príchod rastúceho svetla.
Vianočný stromček
Vždyzelené stromy a imelo považovali germánske kmene za zázračné, mystické rastliny a považovali ich za symbol znovuzrodenia. V stredoveku bolo zvykom na Vianoce vyrúbať mladý stromček, a tak si pripomenúť Ježiša, ktorý v mladosti obetoval svoj život za ľudí. Prvé vianočné stromčeky, zdobené ešte len jablkami a oblátkami, postavili nemecké protestantské rodiny v 16. storočí.
Vianočný stromček sa nakoniec cez nemecké sprostredkovanie dostal do všetkých krajín Európy. História prvého viedenského vianočného stromčeka, ktorý v roku 1814 postavili v dome bankárov Arnsteinovcov, je veľmi dobre zdokumentovaná: považovali ho za taký zvláštny, podozrivý jav, že o ňom podala správu aj cisárska tajná polícia. Grófka Terézia Brunšviková z Krupej postavila ako prvá v Uhorsku vianočný stromček v roku 1824, čo malo veľký úspech nielen medzi aristokraciou, ale aj medzi bohatými mešťaňmi. Najchudobnejšie vrstvy pomaly preberali nový panský zvyk, mnohé roľnícke rodiny začali so stavaním a zdobením borovíc až po 2. svetovej vojne.
S Vianocami sa spája folklór v množstve tradícií, z ktorých najznámejší je betlehem, ktorý rozpráva príbeh o narodení Ježiška. Samotné vianočné obdarovanie sa je ešte novším zvykom ako stavanie vianočného stromčeka, predtým dostávali darčeky iba koledníci, zvyčajne jedlo a nejaké peniaze. Hoci sa jeden z najdôležitejších kresťanských sviatkov mieša s mnohými starodávnymi pohanskými obradmi, na jednej veci sa všetci zhodnú, že Vianoce sú oslavou lásky bez rozdielu, či už ide o zimný slnovrat alebo narodenie Ježiša.
Veselé Vianoce nám všetkým!